Šalát siaty

Šalát siaty

Lactuca sativa var. capitata
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lactuca sativa
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šalát siaty[1][2] (iné názvy: šalát[3][4][5][6], staršie: šalát záhradný[2]; lat. Lactuca sativa) je druh rastliny z rodu šalát z čeľade astrovité (Asteraceae).

Synonymá

Historické synonymá sú: Lactuca scariola hortensis, Lactuca scariola (subsp.) sativa, Lactuca serriola var. sativa, Lactuca scariola var. sativa.

Charakteristika

Je to jednoročná až dvojročná rastlina. Významná kultúrna plodina, pestovaná ako listová zelenina pre svoje jedlé listy, stonky alebo semená. Jej hlavné využitie je v surovom stave ako súčasť šalátov.

Byľ má pevnú, listy vajcovité, Kvety sú bledožlté.[7] Je samoopelivý.[8] Má vyšší obsah železa, vápnika, draslíka a horčíka.[9]

Pôvodný areál rozšírenia je od Stredozemia smerom na Sibír.[10] Jeho najbližším divokým druhom je šalát kompasový (Lactuca serriola). Bol domestikovaný pravdepodobne v starovekom Egypte.[11][8]

Nie je náročný na pestovanie. V roku 2020 sa vyprodukovalo 27 miliónov ton šalátu a čakanky, z toho najviac v Číne (14,3 mil. t) a v USA (4,4 mil. ton).[12]

Systematika

šalát siaty/ šalát záhradný/ šalát (Lactuca sativa):

  • nadskupina 1 (Lactuca sativa convar. sativa):
    • ? Lactuca sativa Skupina Oilseed – POZNÁMKA: Možno sčasti alebo úplne patrí do druhu šalát kompasový (Lactuca serriola).
    • šalát pravý/ šalát siaty [alebo záhradný] pravý (Lactuca sativa Skupina Sativa/ Lactuca sativa var. sativa/ Lactuca sativa subsp. sativa)
    • šalát špargľový/ špargľový šalát/ šalát siaty [alebo záhradný] špargľový (Lactuca sativa Skupina Angustana/ Lactuca sativa var. angustana [alebo var. asparagina]/ Lactuca sativa provar. angustana / Lactuca sativa subsp. angustana [alebo subsp. asparagina])
    • šalát rímsky/ rímsky šalát/ šalát dlholistý/ šalát siaty [alebo záhradný] rímsky [alebo dlholistý] (Lactuca sativa Skupina Longifolia/ Lactuca sativa var. longifolia [alebo var. romana alebo nevhodne var. crispa A]/ Lactuca sativa provar. longifolia/ Lactuca sativa subsp. longifolia [alebo subsp. romana])
    • šalát listový A/ listový šalát A/ šalát siaty [alebo záhradný] listový A (Lactuca sativa Skupina Crispa/ Lactuca sativa var. crispa B [alebo var. acephala A alebo var. secalina A]/ Lactuca sativa subsp. crispa A [alebo subsp. acephala A alebo subsp. secalina A]/ Lactuca sativa provar. crispa) – POZNÁMKY: 1. Alternatívne (najmä staršie) sa zaraďuje do nadskupiny 2. 2. Červenka 1986 tento taxón považuje za súčasť taxónu šalát pravý (ako latinský názov tohto šalátu pravého zahŕňajúceho aj šalát listový uvádza primárne názov Lactuca sativa subsp. secalina, sekundárne názov Lactuca sativa subsp. sativa).
      • trhací šalát/ šalát listový B/ listový šalát B/ šalát siaty [alebo záhradný] listový B (Lactuca sativa Skupina Acephala/ Lactuca sativa var. acephala B [alebo var. crispa C alebo var. aurescens]/ Lactuca sativa subsp. acephala B [alebo subsp. crispa B]) – POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj typ označovaný ako šalát dubolistý[13][pozn 1]/ šalát listový – typ dubolistý/ šalát (listový) dubáčik[pozn 2] (Lactuca sativa Skupina Quercifolia), ktorý sa občas uvádza oddelene. 2. Typy Lollo Bionda a Lollo Rossa sa zaraďujú v závislosti od autora buď sem alebo do Skupiny Secalina.
      • šalát na rezanie ( Lactuca sativa Skupina Secalina/ Lactuca sativa var. secalina B [alebo var. crispa D]/ Lactuca sativa subsp. secalina B)
  • nadskupina 2 (Lactuca sativa convar. incocta):
    • Lactuca sativa Skupina Latin- POZNÁMKY: 1. Niektoré kultivary tohto taxónu sú príbuzné so šalátom maslovým, niektoré so šalátom špargľovým. 2. Tento taxón sa niekedy (asi nevhodne) uvádza ako súčasť Skupiny Acephala.
    • šalát hlávkový A/ hlávkový šalát A/ šalát siaty [alebo záhradný] hlávkový (Lactuca sativa Skupina Capitata/ Lactuca sativa var. capitata A/ Lactuca sativa subsp. capitata/ Lactuca sativa provar. capitata) – POZNÁMKA: Niekedy sa zaraďuje ako súčasť taxónu šalát pravý.
      • šalát hlávkový B/ hlávkový šalát B/ šalát maslový/ maslový šalát/ šalát siaty [alebo záhradný] hlávkový maslový (Lactuca sativa Skupina Capitata – typ Butterhead/ Lactuca sativa Skupina Butterhead/ Lactuca sativa var. capitata B/ Lactuca sativa var. capitata nidus tenerrima)
      • šalát ľadový/ ľadový šalát/ šalát siaty [alebo záhradný] hlávkový ľadový (Lactuca sativa Skupina Capitata – typ Crisphead/ Lactuca sativa Skupina Crisphead/ Lactuca sativa var. crispa E[15]/ Lactuca sativa var. capitata nidus jäggeri) – POZNÁMKA: Je tu zahrnutý aj šalát (typu) batávia/ šalát Batavia, ktorý bol vytvorený z ľadového šalátu a hlávkového šalátu B

Vysvetlivka: A, B...tu pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu

Uvedené taxóny (t.j. Skupiny, variety, provariety, poddruhy či nidusy) sa ďalej delia na rôzne kultivary.

Zdroje kapitoly Systematika: [5][2][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][15][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36]

Poznámky

  1. ↑ Pozor na zámenu s rovnomenným druhom šalát dubolistý = Lactuca quercina.
  2. ↑ Dubáčik je ale presnejšie názov len jedného kultivaru tohto typu šalátu [14].

Zdroje

  1. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 258.
  2. ↑ a b c ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 283.
  3. ↑ šalát. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971, S. 421
  5. ↑ a b Ing. Jarmila Pakanová. Rôzne typy šalátov do záhradky [online]. Výskumný ústav zeleninársky, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online. Archivované 2021-01-23 z originálu.
  6. ↑ Kvetna Javoriny nad Lubinou. In: Letopis Matice slovenskej 1871 zv. 1 [1] S. 9
  7. ↑ BERNARD, Alexander. Atlas botanický (dle soustavy Linnéovy). [s.l.] : I.L. Kober, 1905. 132 s. S. 47. (po česky)
  8. ↑ a b ZOHARY, Daniel; HOPF, Maria; WEISS, Ehud. Domestication of Plants in the Old World (The Origin and Spread of Domesticated Plants in Southwest Asia, Europe, and the Mediterranean Basin). [s.l.] : OUP Oxford, 2012. 243 s. ISBN 978-0-19-954906-1. (157)
  9. ↑ Liečivé rastliny. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 127 s. ISBN 978-80-8101-107-8.
  10. ↑ Lactuca sativa - Plant Finder [online]. missouribotanicalgarden.org, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online.
  11. ↑ BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 749.
  12. ↑ Production of Lettuce and chicory [online]. fao.org, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.
  13. ↑ Šalát dubolistý | Vybavenie domácnosti a na záhradu [online]. molnaradie.sk, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  14. ↑ [2]
  15. ↑ a b francescofiume.altervista.org, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online. Archivované 2021-12-31 z originálu.
  16. ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 [3]
  17. ↑ KŘÍSTKOVÁ, E. et al. Description of morphological characters of lettuce (Lactuca sativa L.) genetic resources. In: Hort. Sci. (Prague), 35, 2008 (3): 113–129 [4]
  18. ↑ Botanical Name List / HANELT, IPK (eds.): Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops online [online]. mansfeld.ipk-gatersleben.de, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  19. ↑ MULTILINGUAL MULTISCRIPT PLANT NAME DATABASE – Lactuca [5]
  20. ↑ Lactuca sativa L. convar. sativa [online]. online.uni-marburg.de, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  21. ↑ HELM, J. Lactuca sativa L. in morphologisch-systematischer Sicht. In: Die Kulturpflanze 2 1954 [6] S. 101-102
  22. ↑ Advanced Query of Species Data GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  23. ↑ Cichorieae Portal [online]. cichorieae.e-taxonomy.net, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  24. ↑ SELL, Peter; MURRELL, Gina. Flora of Great Britain and Ireland: Volume 4, Campanulaceae - Asteraceae. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. 652 s. Dostupné online. ISBN 978-1-139-45120-8. S. 116.
  25. ↑ CIPRIANI, G. La lattuga da cespo è un ortaggio che dà un ottimo prodotto quasi tutto l'anno. In: VITA IN CAMPAGNA 12/2007 [7]
  26. ↑ ABRAHAMI, Andre. Réussir son potager bio en partant de zéro – Calendrier des cultures mois par mois, fiches pratiques des légumes les plus cultivés, culture sur sol vivant, permaculture. [s.l.] : edi8, 2021. 317 s. Dostupné online. ISBN 979-10-301-0404-2.
  27. ↑ WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference). [s.l.] : CRC Press, 1999. 792 s. ISBN 978-0-8493-2119-1. S. 284.
  28. ↑ JEFFREY, C. Theoretical and practical problems in the classification and nomenclature of cultivated plants, with examples from Cucurbitaceae and Compositae. In: Schriften zu Genetischen Ressourcen - BAND 22 -Rudolf Mansfeld and Plant Genetic Resources - Proceedings of a symposium dedicated to the 100th birthday of Rudolf Mansfeld, Gatersleben, Germany, 8-9 October 2001 [8] S. 54
  29. ↑ LEŠČUK, N. V. et al. Vyznačnyk …. 2019 [9]
  30. ↑ KOLE, Chittaranjan. Vegetables. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 380 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-34536-7. Kapitola 2 Lettuce.
  31. ↑ UHER, Anton; KNOLL, Milan; MEZEY, Ján. Základy záhradníctva. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, 2014. 165 s. ISBN 978-80-552-1237-1. (Pozretý len obsah [10])
  32. ↑ KLIMENT, J. et al. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, 2017, S. 42, 61
  33. ↑ Záhradkár. Jarné šaláty otvárajú sezónu: Šalát listový [online]. zahradkar.pluska.sk, 2017-02-27, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  34. ↑ Listová zelenina [online]. cloud5.edupage.org, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  35. ↑ Pflücksalat [online]. mein-schoener-garten.de, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.
  36. ↑ Bataviasalat [online]. gemuesekorb.info, 2010-07-27, [cit. 2021-12-31]. Dostupné online.

Iné projekty