Alexej Nikolajevič
| Alexej Nikolajevič | |
| ruský cárovič | |
 cárovič Alexej Nikolajevič, 1913 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Romanov-Holstein-Gottorp |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 12. august 1904 Petergof, Petrohrad, Ruské impérium |
| Úmrtie | 17. júl 1918 (13 rokov) Jekaterinburg, Sovietske Rusko |
| Rodina | |
| Otec | Mikuláš II. |
| Matka | Alexandra Fiodorovna |
| Odkazy | |
 | Alexej Nikolajevič (multimediálne súbory na commons) |
Alexej Nikolajevič Romanov (rus. Цесаревич Алексей Николаевич Poмaнoв); * 12. august greg /30. júl jul 1904, Petergof, Rusko – † 17. júl 1918, Jekaterinburg, Rusko) bol cárovič – následník trónu – Ruského impéria, najmladší potomok a jediný syn cára Mikuláša II. a jeho ženy Alexandry Fiodorovny.
Život
Alexej sa narodil 12. augusta 1904 (30. júla podľa juliánskeho kalendára ) v Petergofe. Jeho narodenie bolo oznámené tristo výstrelmi z diel Petropavlovskej pevnosti. Bol najmladším z piatich detí cárskeho paru a jediný chlapec. Jeho staršími sestrami boli veľkokňažné Oľga, Tatiana, Mária a Anastázia. Ako chlapec sa podľa platného následníckeho práva stal automaticky následníkom trónu.
Alexej bol pokrstený 3. septembra 1904 v kaplnke Petergofského paláca. Podľa slov Mikuláša II. cársky pár vybral meno Alexej jednak preto, aby bola prerušená tradícia dávať najstarším synom meno Alexander alebo Mikuláš, ale predovšetkým k pocte cára, ktorého si Mikuláš II. najviac vážil, Alexeja I. Michailoviča. Rád sa obliekal ako námorník Ruského námorníctva. Svojimi blízkymi bol nazývaný Aljoša (Алёша) alebo Ljoška (Лёшка).
Choroba
Bezprostredne po narodení vyzeral Alexej ako zdravý, silný chlapec. Čoskoro však, už v priebehu jesene, sa u dvojmesačného chlapčeka objavilo silné krvácanie z pupku a bola diagnostikovaná hemofília, porucha zrážanlivosti krvi, ktorú zdedil po matke (nositeľkami génu boli niektoré dcéry a vnučky britskej kráľovnej Viktórie). Fakt, že cárovičova ťažká choroba má pôvod v dedičnej záťaži na jej strane, vyvolal u cárovnej ťažkej depresie. V snahe vyliečiť či zmierniť cárovičovu chorobu prijala na dvor mystika Grigorija Rasputina. Ťažkú krízu prekonal chlapec v roku 1912, keď sa pri páde z loďky silno udrel do boku; vzniknutý hematóm sa dlho nevstrebával a dieťa bolo na pokraji smrti. Kvôli svojej chorobe nemohol mať bicykel, ktorý si prial, ale mal trojkolku.
Revolúcia a zavraždenie
Po revolúcii vo februári roku 1917 bol cár Mikuláš II. donútený sa 2. marca zriecť trónu a to nielen za seba, ale aj za svoje deti. Rozhodnutiu predchádzala konzultácia s lekármi, ktorí mu oznámili, že s hemofíliou je síce možné žiť dlhý život, ten však závisí od absencie akejkoľvek nešťastnej náhody. Mikulášovým následníkom sa stal jeho mladší brat, veľkoknieža Michail Alexandrovič.
V auguste 1917 bola celá cárska rodina odvezená do sibírskeho mesta Toboľsk, kde prežila celkom pokojné obdobie. V apríli roku 1918 však bola prevezená do Jekaterinburgu, kde boli podmienky podstatne prísnejšie. Tu sa Alexejovi stala nehoda, údajne spadol zo schodov tak nešťastne, že v dôsledku úrazu nemohol chodiť.
Sovieti chceli jeho rodinu aj s Alexejom poslať k veľkolepému súdu, ale v dôsledku ďalšieho vývoja revolúcie bola celá cárska rodina vrátane Alexeja v noci zo 16. na 17. júla 1918 v Jekaterinburgu popravená bez súdu. Vrahom Alexeja bol Jakov Jurovskij, veliteľ popravčej čaty, ktorý ešte pred tým zastrelil Alexejovho otca a potom jeho sestru Tatianu.
V roku 2008 potvrdil genealogický test DNA, vykonaný expertmi z USA, že pozostatky, nájdené v auguste roku 2007 v blízkosti Jekaterinburgu a predbežne identifikované ako pozostatky cároviča Alexeja a jeho sestry Márie, patria skutočne týmto cárskym deťom.
V roku 2000 bol Alexej spolu s ďalšími príslušníkmi jeho rodiny kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexej Nikolajevič
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexej Nikolajevič na českej Wikipédii.
