António Manoel de Vilhena

António Manoel de Vilhena
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
65. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade 19. jún 1722 – 10. december 1736
Marc'Antonio Zondadari Raymond Despuig
Biografické údaje
Narodenie	28. máj 1663 Lisabon, Portugalské kráľovstvo
Úmrtie	10. december 1736 (73 rokov) Valletta, Malta
Národnosť	portugalská
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	António Manoel de Vilhena (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Fra' António Manoel de Vilhena (* 28. máj 1663, Lisabon, Portugalské kráľovstvo – † 10. december 1736, Valletta, Malta) bol portugalský šľachtic a 66. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Bol príbuzným portugalského kráľa a synom prvého grófa z Vila Flor. V mladom veku vstúpil do Maltézskeho rádu a pokračoval vo vynikajúcej kariére rytiera. V roku 1703 bol Manoel vymenovaný za bailifa z Acre a o desať rokov neskôr sa stal pilierom Kastílskeho a portugalského jazyka (anglicky Langue of Castile and Portugal). Dostal sa až do pozície Veľkého kancelára, túto funkciu zastával až do roku 1715.^[1]

Keď veľmajster Raimondo Perellos y Roccafull zomrel, bol nominovaný na najvyšší post v Ráde, ale prehral s Marc'Antoniom Zondadarim. Ten zomrel po dvoch rokoch a 19. júna 1722 sa stal veľmajstrom António Manoel de Vilhena.

Medzi Malťanmi bol obľúbený a počas svojej vlády pomohol zlepšiť životnú úroveň na ostrove. Jedným z jeho významných úspechov bola výstavba predmestia Floriana, ktorá zmiernila tlak na problémy s bývaním vo Vallette. Zreorganizoval nemocnicu Sacra Infermeria a založil charitatívne inštitúcie vrátane domova pre chudobné ženy a ženy bez domova a nemocnice pre pacientov s terminálnymi chorobami.

Manoel tiež poveril francúzskeho inžiniera Charlesa Françoisa de Mondiona, aby navrhol pevnosť na ostrove Lazzaretto v prístave Marsamxett, ktorý bol neskôr na jeho počesť premenovaný na ostrov Manoel.

António Manoel de Vilhena bol zástancom umenia a počas pôsobenia ako veľmajster dal postaviť niekoľko stavieb, ktoré existujú dodnes. Dohliadal na rekonštrukciu Mdiny, budovy paláca Vilhena a založenie divadla Manoel, jedného z najstarších divadiel v Európe, ktoré sa používa dodnes.^[2]

V roku 1724, ako uznanie úlohy Rádu ako obrancu kresťanstva, mu pápež Benedikt XIII. udelil najvyššie pápežské vyznamenanie udeľované panovníkom.

António Manoel de Vilhena zomrel 12. decembra 1736 vo veku 74 rokov. Jeho hrob v kaplnke Langue of Kastília, Leon and Portugal v Konkatedrála svätého Jána zdobí nádherný bronzový pomník.

• Maltézsky rád
• Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému António Manoel de Vilhena