Bezdrôtová komunikácia

Bezdrôtová komunikácia je komunikácia, ktorá spočíva v spojení dvoch subjektov iným spôsobom, než mechanicky (káblom). Podľa typu nosného média môžeme rozlišovať medzi komunikáciou optickou (svetlo), rádiovou a sonickou (zvuk). Vzdialenosť medzi komunikujúcimi bodmi môže byť od niekoľkých metrov (infračervený ovládač televízora) do miliónov kilometrov (komunikácia družíc v kozmickom priestore). Bezdrôtovú komunikáciu vnímame ako jeden z odborov v telekomunikáciách.

Termín bezdrôtová technológia je používaný v odbore mobilných zariadení, ako sú mobilné telefóny, PDA, ale nájdeme ju aj v GPS zariadeniach, satelitnej televízii a inde. V zásade sa pri bezdrôtovej komunikácii vždy používa vlnenie určitej frekvencie.

Termín bezdrôtové pripojenie označuje pripojenie k počítačovej sieti (najčastejšie Internet) využívajúce bezdrôtovú komunikáciu.

Oficiálnym objaviteľom bezdrôtovej komunikácie je Nikola Tesla.

• Optická komunikácia (svetlo)
  • Laserové spoje
  • Infračervené spoje - periférie k počítačom, diaľkové ovládanie, senzory
  • Signálna komunikácia - svetelným lúčom, vlajková komunikácia, posunkami, reč tela v námornej doprave, medzi hluchonemými, v uzavretých komunitách a pod.
• Rádiová komunikácia (rádiové vlny)
  • Periférie k počítačom, dátové mosty, diaľkové ovládanie, vysielačky, televízny prenos a pod.
• Sonická komunikácia (zvuk)
  • Ultrazvukové spoje - ponorky
  • Verbálna komunikácia - medziľudská komunikácia

• 3G
• 3GPP
• Bluetooth
• GSM
• IEEE 802.11
• IrDA (Infrared Data Association) - Asociácia pre infračervené dáta
• RFID (Radio Frequency Identification) - identifikácia na rádiovej frekvencii
• Ultra-wideband (UWB od WiMedia Alliance)
• Wi-Fi
• WiMAX
• Wireless USB - bezdrôtová USB
• XMax
• ZigBee

• Ako na bezdrôtové spoje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bezdrátová komunikace na českej Wikipédii.