Právo má svoj názov podľa mesta Chełmno, prvého mesta, ktoré získalo toto právo
Chełmnské právo (nem.Kulmer Recht, poľ.Prawo chełmińskie, lat.Jus Culmense vetus) bolo variantou magdeburského práva a označovalo typ stredovekého mestského práva pomenované po meste Chełmno.
Bolo zavedené 28. decembra1233 v štáte Rádu nemeckých rytierovveľmajstrom Hermannom von Salzom a Hermannom Balkom, v čase keď mestá Toruň a Chełmno (Kulm) dostali nemecké mestské právo, najmä ako modifikáciu magdeburských práv. Pôvodný dokument (Kulmer Handfeste) pomenovaný podľa mesta, v ktorom bol podpísaný (Chełmno), sa stratil v roku 1244, keď radnica vyhorela pri útoku vojvodu z Pomoranska Świętopełka II. Obnovená listina z 1. októbra1251 bola založená na kópii v Toruni, ale práva boli obmedzené. Radnica v Chełmne bola do roku 1458 sídlom vyššieho súdu chelmnského práva. Podľa príkazu Kazimíra IV. bolo právo platné od roku 1476 pre všetkých obyvateľov Kráľovského Pruska (tiež šľachtu).
V území Varmia v počiatočnom období kolonizácie a na východných okrajoch biskupského domínia (viac ohrozeného na nájazdy Litovcov) bola pôda dávaná pruskému obyvateľstvu a boli tak zakladané „služobné dediny“ na pruských právach. Obyčajne takéto dary boli len neveľké – niekoľko akrov (menšie ako v prípade nájomných vsí na chelmnských právach). Obyvatelia obcí s pruskými právami mali povinnosť vojenskej služby, a tiež platili neveľké činže (6 denárov chelmnských a plužné). Až za takýmto ochranným pásom služobných obcí s pruskými právami bola vykonávaná kolonizačná akcia, pri ktorej boli zakladané nájomné dediny s chelmnskými právami. S postupom času bol v novo založenej dedine s chelmnskými právami vyznačovaný služobný majetok na pruských právach. Vlastníci majetkov s pruskými právami (pruská dedina, pruský dvor) vo varmskom domíniu stanovili kmeň zbrojnej sily biskupa.
Na chelmnskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 20-40 włók zeme, na pruskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 2-4 włoky. Pruské právo dopúšťalo dedičstvo iba synom, zatiaľ čo podľa právach chelmnských dedili aj dcéry a príbuzní v pobočnej línii. Pre osadníkov bolo výhodnejšie lokovanie dediny na práve chelmnskom (menšie vojenské zaťaženie a väčšie práva dedenia). V 15. a 16. storočí po vyľudnení mnohých obcí na Varmii v období opätovnej kolonizácie vsí (zvlášť poľským obyvateľstvom z chlumenska a severného Mazovska), boli dediny zakladané na právach magdeburských, ktoré sa líšili od práv chlumenských tým, že dopúšťali dedičstvo iba v mužstve líniu (ak nebol mužský potomok, vlastníctvo sa vracalo v prípade Varmie biskupovi). V kniežacom Prusku boli chelmnské práva zrušené landrechtom v roku 1620. V kráľovskom Prusku platilo až do delenia Poľska. Chelmnské práva dávali veľké výhody a zaisťovali mnohé slobody, spočiatku boli okrem iného nástrojom na stiahnutie nemeckých osadníkov na krajiny rádu križiakov. Prekračovanie týchto práv bolo jedným z hlavných dôvodov vzniku Pruského spolku a jeho následnom vzdaní sa Poľsku, čím roku 1466 Poľsko získalo prístup k moru.
Tento typ práva bol väčšinou udeľovaný Rádom nemeckých rytierov mestám v rámci ich štátu a susedným Mazovským kniežatstvom, ale aj inde v Poľsku a Litve. Právo zaviedlo množstvo výhod pre obyvateľov oproti magdeburským právam, vrátane práva voliť miestneho sudcu a práva na dedičstvo pre potomkov oboch pohlaví. Od 13. do 18. storočia získalo právo prinajmenšom 224 miest. Okrem toho bolo chełmnské právo rozšírené, nezávisle od rytierov, na väčší súbor zákonov s názvom Alter Kulm.
Počas druhej svetovej vojny bola listina z roku 1251 ukradnutá nemeckými okupantmi zo staromestskej radnice v Toruni, ale po vojne bola vrátená Poľsku. Od roku 1959 sa uchováva v Štátnom archíve v Toruni. Je uvedený na poľskom národnom zozname pamäti sveta, ktorý zahŕňa kandidátov na medzinárodný register.
Mestá
Varšava, najväčšie mesto, ktoré získalo chełmnské právo, ktorého staré mesto je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a je Historickým monumentom Poľska
Mestá, ktoré získali chełmnské právo sa v súčasnosti nachádzajú väčšinou v severnom a strednom Poľsku, v historických regiónoch Ziemia dobrzyńska, Krajna, Kujavsko, Mazursko, Mazovsko, Podlasko, Pomoransko, Powiśle, Warmia, niektoré v južnom Poľsku (Malopoľsko), v Litve a Rusku (Kaliningradská oblasť). Najväčšie sú poľské hlavné mesto Varšava, veľké mestá na najdlhšej poľskej rieke VislaPłock, Toruň a Grudziądz, hlavné prístavné mestá Gdansk, Kaliningrad a Klaipėda, plus Olsztyn.
Zalewo – 1305 alebo 1320 alebo 1334Staré mesto Olsztyn s gotickým zámkom Olsztyn, Historický monument PoľskaHrad Malbork, svetové dedičstvo UNESCO a Historický monument Poľska
Slavskoye – 1315Mesto Gdansk, Historický monument Poľska
Katedrálny vrch v Płocku s hradom a katedrálou, Historický monument PoľskaGoticko-barokový hradný a palácový komplex v Lidzbarku Warmiński, Historický monument PoľskaBrodnica – 1317
