Francúzsko

Francúzska republika
Vlajka Znak
Národné motto: Liberté, Egalité, Fraternité (fr.) (Sloboda, Rovnosť, Bratstvo)
Štátna hymna: La Marseillaise
Miestny názov
• dlhý	République française
• krátky	France
Hlavné mesto	Paríž 48°52′ s.š. 2°20′ v.d.
Najväčšie mesto	Paríž
Úradné jazyky	francúzština
Štátne zriadenie prezident predseda vlády	poloprezidentská republika Emmanuel Macron Gabriel Attal
Vznik	843
Susedia	Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, Monako, Andorra, Španielsko, Holandsko (ostrov Svätý Martin), Brazília (Francúzska Guyana)
Rozloha  • celková  • voda (%)	668 763 (bez teritórií, iba európska časť) km² (42.)   1 400 km² (0,25 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2018)  • sčítanie (2005)  • hustota (2018)	67 348 000 (21.) 60 656 178 116/km² (89.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 2,925 bilióna $ (7.) 45 473 $ (26.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,901 (24.) – vysoký
Mena	euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+1) (UTC+2)
Medzinárodný kód	FRA / FR
Medzinárodná poznávacia značka	F
Internetová doména	.fr
Smerové telefónne číslo	+33
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 47°S 2°V / 47°S 2°V / 47; 2

Francúzsko (franc. La France, výslovnosť IPA [fʀɑ̃s]), dlhý tvar Francúzska republika (franc. République française, výslovnosť IPA [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe. Jeho súčasťou sú aj zámorské oblasti a územia v Amerike a v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne,Poznámky:

vďaka čomu má jednu z najväčších nesúvislých výlučných ekonomických zón na svete. Metropolitné Francúzsko susedí na severe s Belgickom a Luxemburskom, na severovýchode s Nemeckom, na východe so Švajčiarskom, na juhovýchode s Talianskom a Monakom, na juhu s Andorrou a Španielskom a na severozápade má námornú hranicu so Spojeným kráľovstvom. Jeho metropolitná oblasť sa rozkladá od Rýna po Atlantický oceán a od Stredozemného mora po Lamanšský prieliv a Severné more; k zámorským územiam patrí Francúzska Guyana v Južnej Amerike, Saint Pierre a Miquelon v severnom Atlantiku, Francúzske Antily a mnoho ostrovov v Oceánii a v Indickom oceáne. Jeho osemnásť integrálnych regiónov (z toho päť zámorských) sa rozkladá na celkovej ploche 643 801 km² a žije v nej 68 miliónov obyvateľov.^[1][2] Francúzsko je unitárna poloprezidentská republika s hlavným mestom Parížom, ktorý je najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom krajiny; medzi ďalšie významné mestské oblasti patria Marseille, Lyon, Toulouse, Lille, Bordeaux, Štrasburg a Nice. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone (šesťuholník), pre jeho geografický tvar. Je treťou najväčšou krajinou v Európe.

Metropolitné Francúzsko osídlili v dobe železnej keltské kmene známe ako Galovia, než Staroveký Rím v roku 51 pred n. l. oblasť anektoval, čo viedlo k vzniku svojbytnej galsko-rímskej kultúry. V ranom stredoveku vytvorili germánski Frankovia Franskú ríšu, ktorá sa stala jadrom karolínskej ríše. Verdunská zmluva z roku 843 rozdelila ríšu a Západofranská ríša sa v roku 987 stala Francúzskym kráľovstvom. Vo vrcholnom stredoveku bolo Francúzsko mocným, ale decentralizovaným feudálnym kráľovstvom, od polovice 14. do poloviny 15. storočia však bolo ponorené do dynastického konfliktu s Anglickom známeho ako Storočná vojna. V 16. storočí v období francúzskej renesancie došlo k rozkvetu kultúry a vzostupu francúzskej koloniálnej ríše.^[3] Vnútorne Francúzsku dominoval konflikt s habsburským rodom a francúzske náboženské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi. Francúzsko bolo úspešné v tridsaťročnej vojne a počas vlády Ľudovíta XIV. ďalej posílnilo svoj vplyv.^[4]

Francúzska revolúcia v roku 1789 zvrhla starý režim a prijala Deklaráciu práv človeka, ktorá dodnes vyjadruje jej národné ideály. Francúzsko dosiahlo svojho politického a vojenského vrcholu na začiatku 19. storočia počas Napoleona Bonaparteho, ktorý si podmanil časť kontinentálnej Európy a založil Prvé francúzske cisárstvo. Francúzske revolučné vojny a napoleonské vojny významne ovplyvnili beh európskych dejín. Rozpad cisárstva zahájilo obdobie relatívneho úpadku, v ktorom Francúzsko prežilo búrlivé striedanie vlád až do vzniku Tretej republiky počas prusko-francúzskej vojny v roku 1870. V nasledujúcich desaťročiach nastalo obdobie hospodárskej prosperity a kultúrneho a vedeckého rozkvetu známeho ako Belle Époque. Francúzsko bola jedným z hlavných účastníkov prvej svetovej vojny, z ktorej vzišla víťazne za cenu veľkých ľudských a hospodárskych strát. V druhej svetovej vojne patrilo medzi spojenecké mocnosti, ale v roku 1940 kapitulovalo a bola okupované Osou. Po jeho oslobodení v roku 1944 vzniklo krátko trvajúca Štvrtá republika, ktorá neskôr zanikla v dôsledku porážky v alžírskej vojne. Súčasnú Piatu republiku založil v roku 1958 Charles de Gaulle. Alžírsko a väčšina francúzskych kolónií sa v 60. rokoch 20. storočia osamostatnili, pričom väčšina z nich si zachovala úzke hospodárske a vojenské väzby na Francúzsko.

Francúzsko je vyspelou krajinou s celosvetovo vysokým nominálnym príjmom na obyvateľa a jeho vyspelá ekonomika patrí k najväčším na svete. Francúzsko si po stáročia udržuje status svetového centra umenia, vedy a filozofie. Nachádza sa tu tretí najväčší počet pamiatok svetového dedičstva UNESCO a je poprednou svetovou turistickou destináciou, ktorú v roku 2018 navštívilo viac než 89 miliónov zahraničných návštevníkov.^[5] Je veľmocou v svetovom dianí,^[6] patrí medzi päť stálych členov Rady bezpečnosti OSN a je oficiálnym štátom disponujúcim jadrovými zbraňami. Francúzsko je zakladajúcim a vedúcim členom Európskej únie a eurozóny^[7] a tiež aj kľúčovým členom skupiny G7, Severoatlantickej aliancie, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Frankofónie.

Geografia

Najväčšia časť územia Francúzska (metropolitné Francúzsko) sa nachádza v juhozápadnej Európe, kde hraničí na severovýchode s Belgickom (dĺžka hraníc 620 km) a Luxemburskom (73 km), na východe s Nemeckom (450 km) a Švajčiarskom (572 km), na juhovýchode s Talianskom (515 km) a na juhu so Španielskom (650 km), Andorrou (57 km) a Monakom (4,5 km). Francúzska republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike (kde má Francúzska Guyana 580 km dlhú hranicu s Brazíliou a 520 km so Surinamom), v Indickom, a Tichom oceáne, Karibiku (ostrov Svätý Martin je rozdelený na francúzsku a holandskú časť hranicou o dĺžke 10,2 km) a v Antarktíde. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde nebola uznaná väčšinou iných krajín – pozri Antarktický zmluvný systém).

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km². Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4 810 m). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Francúzske stredohorie (Massif Central), Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo Švajčiarsku), Garonne (v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Tieto sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.

Okrem hlavného mesta Paríža (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami Lyon, Marseille, Lille, Toulouse, Bordeaux, Nice, Nantes, Strasbourg a Rennes.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Francúzska

Francúzsko je rozdelené na 18 regiónov. Regióny sa delia na departementy.

1. Grand Est
2. Nové Akvitánsko
3. Auvergne-Rhône-Alpes
4. Burgundsko-Franche-Comté
5. Bretónsko
6. Centre-Val de Loire
7. Occitánia
8. Normandia
9. Île-de-France
10. Korzika
11. Hauts-de-France
12. Pays-de-la-Loire
13. Provence-Alpes-Côte d’Azur

1. Guadeloupe
2. Martinik
3. Francúzska Guyana
4. Réunion
5. Mayotte

Hauts de France Normandia Ile-de- France Grand Est Burgundsko - Franche-Comté Centre - Val de Loire Pays-de- la-Loire Bretónsko Nové Akvitánsko Auvergne - Rhône-Alpes Occitánia PACA Korzika Guyana Guadeloupe Martinik Mayotte Réunion Belgicko Luxembursko Nemecko Švajčiarsko Taliansko Spojené kráľovstvo Andorra Španielsko Lamanšský prieliv Ligúrske more Stredozemné more

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Francúzska

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej Galie obývanej Keltmi známymi ako Galovia. Galia bola podrobená Rimanmi v 1. storočí pred Kr. a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História kresťanstva na tomto území má korene v 2. a 3. storočí. Galské západné hranice boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, prevažne Frankmi, ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z lénneho panstva okolo Paríža, ktoré bolo pod správou Kapetovcov. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na Východofranskú ríšu (Francia orientalis) na východe, Západofranskú ríšu (Francia occidentalis) na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.

Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol Hugo Kapet korunovaný za kráľa. Jeho nasledovníci, Kapetovci, dynastia z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň však postupne upadalo do rekordnej zadĺženosti, ktorej hlavnými príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä vojna o španielske dedičstvo) a príliš drahých projektov kráľovskej rodiny (Versailles).

Zadlženosť bola jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou 3. a 14. september 1791, 10. augusta 1792 bola následne nastolená Prvá francúzska republika, potvrdená ústavou z roku I, 24. júna 1793. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. 22. augusta 1795 bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil Direktoriát (Directoire). Následne v roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho konzulát a neskôr, 18. mája 1804, štátnym prevratom založil prvé cisárstvo (Premier Empire), v ktorom bol korunovaný za cisára. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom, Rakúskom a Ruskom, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, 5. apríla 1814, Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil Ľudovít XVIII. Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove Elba, opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v bitke pri Waterloo 18. júna 1815 a monarchia bola znovu nastolená.

V júli 1830 vypukla Júlová revolúcia, čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas 27. – 29. júla 1830 a 30. a 31. júla 1830, ktoré skoncovalo s vládou Karola X. a otvorilo cestu Júlovej monarchii. Stúpenci konštitučnej monarchie (La Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali Ľudovíta Filipa Orleánskeho na trón.^[8]

V roku 1830 dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr druhej republike v roku 1848. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením cisárovho synovca Napoleona III. za prezidenta a vyhlásením druhého francúzskeho cisárstva. Napoleon III. bol zosadený po prusko-francúzskej vojne v roku 1870, ktorú prehral. Po týchto udalostiach vznikla tretia republika.

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na kolóniách, ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa. Po 2. svetovej vojne vznikla štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika, na čele ktorej stál generál Charles de Gaulle.

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú integráciu Európy vrátane zavedenia eura v januári 1999. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie jednotnejšej a schopnejšej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti.

Politický systém

Ústava francúzskej piatej republiky bola schválená 28. septembra 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k parlamentu.

Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident vymenúva predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára pakty.

Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je hlavná časť legislatívy. Jej členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (od roku 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu parlamentu.

Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.

Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceána, Indian Ocean Commission). Francúzsko je takisto vedúcim členom Medzinárodnej organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (OECD) a UNESCO. Ďalej tu sídli Medzinárodný úrad pre miery a váhy (sústava jednotiek SI) a Interpol.

Doprava

Železničná doprava

Železničná sieť Francúzska, ktorá spája 31 840 km je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť RFF. Vlaky osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť SNCF. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria Thalys, Eurostar a TGV, ktoré pri komerčnom používaní na vysokorýchlostných tratiach dosahuje rýchlosť 270 – 320 km/h. Eurostar, spoločne s Eurotunnel Shuttle spája Francúzsko so Spojeným kráľovstvom cez Eurotunel. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem Andorry. Vnútroštátne spojenie je tiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu tiež viacero podzemných železníc a električiek, ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.

Cestná doprava

Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. Diaľničná sieť meria približne 12 000 kilometrov. Paríž je obklopený najhustejšou sieťou ciest a diaľnic, ktoré spájajú všetky časti krajiny. Francúzske cesty taktiež zvládajú značnú medzinárodnú premávku, sú spojené s mestami susedného Belgicka, Luxemburska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska a Španielska. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či dane, ale za používanie diaľnic sa vyberá mýtne, okrem blízkosti veľkých obcí. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú Renault (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), Peugeot (20,1 %) a Citroën (13,5 %).^[9] Vyše 70 % nových predaných áut v roku 2004 bolo na naftový pohon, čo je oveľa viac než tých na pohon benzínu a LPG. Vo Francúzsku sa tiež nachádza najvyšší most na svete Millauský viadukt a viacero dôležitých mostov, ako napríklad Pont de Normandie.

Letecká doprava

Nachádza sa tu približne 478 letísk a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je letisko Charlesa de Gaulla, ktoré sa nachádza blízko Paríža. Toto letisko je tiež centrom francúzskych národných aeroliniek – Air France.

Vodná doprava

Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších prístavov, najväčší sa nachádza v Marseille.

Slováci, ktorí tu pôsobili

• Jozef Ochaba (* 1920 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, exilový pracovník.^[10]
• William Schiffer (* 1920 – † 2007) – medailér, sochár, výtvarník.
• Milan Rastislav Štefánik

Referencie

Pozri aj

• Zoznam panovníkov Francúzska
• Zoznam prezidentov Francúzska
• Virtuelle Fachbibliothek Romanischer Kulturkreis - Vifarom

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francúzsko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzsko
• Wikislovník ponúka heslo Francúzsko

Externé odkazy

Francúzsky portál

• Predpoveď počasia