George Bernard Shaw
| George Bernard Shaw | |
 anglický dramatik írskeho pôvodu | |
| Narodenie | 26. júl 1856 Dublin, Spojené kráľovstvo (dnes Írsko) |
|---|---|
| Úmrtie | 2. november 1950 (94 rokov) Ayot St. Lawrence, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | George Bernard Shaw (plné texty diel autora) |
| Commons |  George Bernard Shaw |
George Bernard Shaw [Šó] (* 26. júl 1856, Dublin, Írsko – † 2. november 1950 Ayot St. Lawrence, Spojené kráľovstvo), bol anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy.
Životopis
Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.
G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 1879–1883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zaujímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.
Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.
G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.
V roku 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).
Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.
Dielo
- 1886 Cashel Byron profesionál - Cashel Byron's Profession
- 1898 Nepríjemné a príjemné hry - (Plays Unpleasant and Pleasant)
- Nepríjemné hry:
- 1892 Vdovcove domy - (Widowers' Houses) , vyšlo tiež, pod názvom Domy pána Sartoria, alebo Domáci pán. Táto dráma je založená na dramatickom rozhovore, v hre dochádza k prekvapivým zvratom. Hra je kritikou viktoriánskej morálky a spoločenského systému, ktorý umožňuje zámožným vrstvám obohacovať sa na úkor chudobných. Tiež kritizuje prístup k problematike sexu.
- 1898 Záletník - (The Philanderer)
- [1898] Živnosť pani Warrenovej - (Mrs. Warren's Profession), táto hra bola zakázaná cenzúrou, hraná bola až v roku 1925, v Čechách už v roku 1907, nastoľuje tu problém prostitúcie.
- Príjemné hry - tu sa zaoberá morálkou, kritizuje romantické poňatie spoločenských hodnôt (hrdinstva, lásky a pod.):
- Nepríjemné hry:
- 1901 Tri hry pre puritánov - (Three Plays for Puritans):
- 1897 Diablov učeník - (The Devil's Disciple), hrala sa tiež pod názvom Čertov kvietok– príbeh protestantského duchovného a rebelanta, ktorý bojuje za vec slobody v americkej vojne za nezávislosť
- 1900 Konverzia kapitána Brassbounda (Captain Brassbound's Conversion)
- 1901 Cézar a Kleopatra - (Caesar and Cleopatra), paródia hry W. Shakespeara
- 1902-1903 Človek a nadčlovek - (Man and Superman)
- 1904 Ďalšie ostrovy Johna Bulla' (John Bull's Other Island)
- 1905 Majorka Barbara - (Major Barbara), hra o chudobe a Armáde spásy
- 1906 Doktorova dilema (The Doctor's Dilemma)
- 1908 Nerozvážny sobáš (Getting Married)
- 1910 (Dark Lady of the Sonnets)
- 1910 Nerovné manželstvo - (Misalliance)
- 1911 Fannina prvá hra - (Fanny's First Play)
- 1912 Androcles and the Lion, groteska o prenasledovaní kresťanov
- 1912-1913 Pygmalion (Pygmalion),
Pravdepodobne jeho najlepšie a najúspešnejšie dielo. Dráma – komédia má 5 dejstiev, podľa nej vznikol úspešný muzikál F. Loewa – My Fair Lady, bola taktiež sfilmovaná.
Námet z Ovídiovej Premeny (cyperský umelec Pygmalion vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala).
Londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec, Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou, za pol roka s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obľúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je súčasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu.
- 1919 Dom zlomených srdcí - (Heartbreak House), skúma nedostatky našej civilizácie, ktoré viedli k 1. svetovej vojne a kritizuje bezvýchodiskovosť anglickej buržoázie.
- 1921 Späť k Matuzalemovi (Back to Methuselah), utópia zaoberajúca sa problematikou dlhovekosti. Na toto dielo reagoval Karel Čapek dielom Vec Makropulos:
- Na začiatku In the Beginning
- Pieseň bratov Barnabášových The Gospel of the Brothers Barnabas
- Veci, ktoré sa stali The Thing Happens
- Tragédia staršieho džentlmena Tragedy of an Elderly Gentleman
- Až kam dôjdu myšlienky As Far as Thought Can Reach
- 1923 Svätá Jana (Saint Joan), hlavná hrdinka Jana z Arku, sa stala predstaviteľkou zdravého rozumu bojujúca proti násiliu. Jana z Arku je tu opisovaná ako moderná žena. Ide vlastne o alegóriu stretnutia výnimočného jedinca s mocou.
- 1929 Tragač s jablkami - (The Apple Cart)
- 1936 Milionárka - (The Millioneiress)
- 1938 Ženeva - (Geneva, a Fancied Page of History in Three Acts)
- 1939 Za zlatých čias dobrého kráľa Karola - (In Good King Charles' Golden Days)
- (The Six of Calais)
- (The Glimpse of Reality)
- (How He Lied to Her Husband)
- (Shakes versus Shav)
Romány a zbierky esejí
- Zdravý rozum o vojne (Commonsense about the War)
- Inteligentný ženský sprievodca po socializme a kapitalizme (The Intelligent Woman's Guide to Socialism and Capitalism)
- Čierne dievča hľadajúce Boha (The Black Girl in Search of God)
- 1944 (Everybody's Political What's What?)
- 1891 Podstata ibsenizmu – (The Quintessence of Ibsenism), túto esej venoval Henrikovi Ibsenovi
- 1898 Perfektný Wagnerián - (The Perfect Wagnerite)
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o George Bernard Shaw
Commons ponúka multimediálne súbory na tému George Bernard Shaw
Externé odkazy
- G. B. Shaw
- G. B. Shaw (anglicky)
- Životopis Georgea Bernarda Shawa (anglicky)
- Bernard Shaw a Gabriel Pascal