Ľadová doba

Ľadová doba (lingvisticky nevhodne: doba ľadová^{[pozn 1]}; iné názvy: glaciál, glaciálne obdobie^{[pozn 2]}) môže byť:

všeobecne: rôzne krátko či dlho definované obdobie v dejinách Zeme vyznačujúce sa (relatívne) väčším znížením teploty (a s tým spravidla spojeným rozšírením plôch pokrytých ľadom a ľadovcami)
špecificky:
- najčastejšie: opak medziľadovej doby, jeden zo (v závislosti od definície štyroch/piatich/šiestich alebo viacerých) hlavných chladných úsekov obdobia štvrtohorného zaľadnenia, pozri ľadová doba (časť štvrtohôr)
- opak poľadovej doby, štvrtohory bez holocénu (ale podľa niektorých autorov vrátane holocénu^{[chýba zdroj]}), synonymum štvrtohorné zaľadnenie, pozri štvrtohorné zaľadnenie
- dlhé obdobie (trvajúce minimálne niekoľko desiatok miliónov rokov), napr. obdobie posledných 40 miliónov rokov, pozri ľadová doba (veľká)
- relatívne krátke chladné obdobie v dejinách, napr. tzv. malá ľadová doba (približne v rokoch 1300/1550/1650 – 1850/1900)

Poznámky

↑ Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[1].“[2] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[3]
↑ Termíny glaciál, glaciálne obdobie je ale bežný iba vo význame časť štvrtohôr.^{[chýba zdroj]}