Gustáv Valach
| Gustáv Valach | |
|---|---|
| Narodenie | 16. marec 1921 Hontianske Nemce |
| Úmrtie | 27. apríl 2002 (81 rokov) Bratislava |
| Povolanie | herec |
Gustáv Valach (* 16. marec 1921, Hontianske Nemce – † 27. apríl 2002, Bratislava[1]) bol slovenský herec, dlhoročný člen Slovenského národného divadla v Bratislave. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených postavách.
Filmografia
- 1948: Bílá tma (partizán)
- 1950: Priehrada (Jožo Bujna)
- 1951: Boj sa skončí zajtra (Babjak)
- 1952: Lazy sa pohli (Štefan Rendko)
- 1952: Mladé srdcia (Hronec)
- 1953: Pole neorané (Marek Cudrák)
- 1953: Rodná zem (Katúň)
- 1955: Žena z Vrchov (paholok Maco)
- 1956: Nevěra (Karel Trlica)
- 1956: Previerka lásky (riaditeľ závodu)
- 1957: Ztracenci (kyrysník)
- 1958: Posledný návrat (hosť v bare)
- 1959: První parta (Adam)
- 1960: Práče (slob. Šamonil)
- 1962: Havrania cesta
- 1963: Kto si bez viny (prokurátor Tarava)
- 1963: Trio Angelos (Petrulák)
- 1964: Senzi mama (Martin Haviar)
- 1965: Ať žije republika (Cyril Vitich)
- 1967: Drak sa vracia (Šimon)
- 1967: Noc nevěsty (Ambrož)
- 1969: Touha zvaná Anada (kormidelník)
- 1969: Cena (obchodník Gregory Solomon)
- 1972: Javor a Juliana (hudec)
- 1973: Dolina (hautmann Brixel)
- 1974: Kto odchádza v daždi... (Pavol Haštiak)
- 1974: Pavlínka (Linhart)
- 1975: Horúčka (Viktor Rauch)
- 1977: Penelopa (starý Kuzma)
- 1977: Stíny horkého léta (doktor)
- 1978: Pod Jezevčí skálou (Straka)
- 1979: Na pytlácké stezce (Straka)
- 1980: Za trnkovým keřem (Straka)
- 1986: Kohút nezaspieva (Terezčák)
Náboženský a politický postoj
Gustáv Valach sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým náboženským presvedčením (bol katolík). Z toho dôvodu odmietol hrať kontroverznú úlohu pápeža v Hochhutovej hre Zástupca, čo ho stálo na určitý čas nemožnosť pôsobiť v SND. V tom čase sa živil prácou bagristu. Netajil sa ani svojimi sympatiami k vojnovému Slovenskému štátu - v roku 1980 napríklad recitoval na pohrebe Alexandra Macha.
Ocenenia
- 1969 – titul zaslúžilý umelec[2]
- 1994 – Krištáľová ruža[2]
- 2012 – prezident Ivan Gašparovič mu prepožičal vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam.[3]
Referencie
- ↑ SME.sk. Zomrel herec Gustáv Valach. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-04-30. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b ČERNÁK, Stanislav. Gustáva Valacha osud ťažko skúšal. Herec pokory a vzdoru by oslávil storočnicu. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-16. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Pribinov kríž, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2021-01-08 z originálu.
Literatúra
- Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych, Forza Music, 2009, ISBN 978-80-89359-12-7, (12 osobností: Jaro Filip, Stano Radič, Pavol Juráň, Elena Galanová, Ondrej Nepela, Vladimír Dzurilla, František Dibarbora, Ivan Krajíček, Zora Kolínska, Karol Duchoň, Vladislav Müller, Gustáv Valach)
- POLÁK, Milan. Gustáv Valach : herec pokory a vzdoru : zborník. 1. vyd. Bratislava : Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov, 2004. 182 s. ISBN 80-969266-0-8.