Lagaš
| Staroveká Mezopotámia |
|---|
|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
Lagaš bol staroveký mestský štát, ktorý sa nachádzal severozápadne od sútoku riek Eufrat a Tigris a východne od Uruku, asi 22 km východne od súčasného mesta Al-Šatra v Iraku. Lagaš (moderný Al-Hiba v guvernoráte Dhi Qar) bol jedným z najstarších miest starovekého Blízkeho východu. Staroveká lokalita Nina (Tell Zurghul) je vzdialená približne 10 km a označuje južnú hranicu štátu. Neďaleké Girsu (dnešný Telloh), asi 25 km severozápadne od Lagašu, bolo náboženským centrom štátu Lagaš. Hlavným chrámom lagašského štátu bol E-ninnu v Girsu, zasvätený bohu Ningirsu. Súčasťou lagašského štátu boli staroveké mestá Lagaš, Girsu a Ninirsu.[1]
História
Hoci sa pri povrchovom prieskume našlo niekoľko keramických črepov z uruckého obdobia, významné osídlenie lokality Lagaš sa začalo začiatkom 3. tisícročia pred Kr., v ranom dynastickom období I (asi 2900 - 2600 pred Kr.), povrchové prieskumy a vykopávky ukazujú, že k vrcholnému osídleniu s rozlohou asi 500 hektárov došlo v ranom dynastickom období III (asi 2500 - 2334 pred n. l.). Neskoršie obdobie zodpovedá obdobiu, ktoré sa dnes nazýva prvá lagašská dynastia.[2] Lagaš sa potom na niekoľko storočí dostal pod kontrolu Akkadskej ríše. Po páde tejto ríše prežil Lagaš obdobie obnovy ako nezávislá mocnosť počas 2. dynastie Lagašu, než sa dostal pod kontrolu 3. dynastie Ur. Po páde dynastie Ur došlo k miernemu obsadeniu v období Isin-Larsa a starobabylonskom období[3], potom bol Lagaš z veľkej časti opustený, až kým tu v 2. storočí pred Kr. nebola postavená pevnosť z obdobia Seleukovskej ríše.[4]
Archeológia
Lagaš je jednou z najväčších archeologických lokalít v regióne, meria približne 3,5 kilometra od severu na juh a 1,5 kilometra od východu na západ, hoci je relatívne nízko, keďže je maximálne len 6 metrov nad úrovňou roviny. Veľká časť staršej oblasti je pod súčasnou hladinou podzemnej vody a nie je prístupná pre výskum. Odhady jeho rozlohy sa pohybujú od 400 do 600 hektárov. Lokalitu rozdeľuje koryto, ktoré vedie šikmo cez hradisko. Lokalitu prvýkrát vykopal, počas šiestich týždňov, Robert Koldewey v roku 1887.[5] Počas prieskumu oblasti ju v roku 1953 skontrolovali Thorkild Jacobsen a Fuad Safar, pričom našli prvý dôkaz o jej identifikácii ako Lagaš.[6]
Tell al-Hiba opäť skúmal počas piatich sezón vykopávok od roku 1968 tím z Metropolitného múzea umenia a Inštitútu výtvarných umení Newyorskej univerzity. Našlo sa dvanásť archeologických vrstiev, pričom 9 spodných bolo ranodynastických a najnižšie pod hladinou podzemnej vody. Primárne sa zamerali na vykopávky Inanninho chrám Ibgal a chrámu Bagara Ningirsu, ako aj na súvisiacu administratívnu oblasť.[7][8][9][10] Tím sa vrátil o 12 rokov neskôr, v roku 1990, na šiestu a poslednú sezónu vykopávok.
V marci až apríli 2019 sa terénne práce obnovili ako „Archeologický projekt Lagash"[11] pod vedením Dr. Holly Pittmanovej z Penn Museum Pennsylvánskej univerzity v spolupráci s Univerzitou v Cambridge a Sarou Pizzimentiovou z Univerzity v Pise.
Referencie
- ↑ WILLIAMS, Henry. Ancient Mesopotamia. [s.l.] : Ozymandias Press, 2018. Dostupné online. ISBN 978-1-5312-6292-1. S. 57. (po anglicky)
- ↑ [1]McMahon, Augusta, et al., "Dense urbanism and economic multi-centrism at third-millennium BC Lagash", Antiquity, S. 1-20, 2023
- ↑ WESTENHOLZ, Joan Goodnick. Kaku of Ur and Kaku of Lagash. Journal of Near Eastern Studies, 1984, s. 339–342. Dostupné online. ISSN 0022-2968. DOI: 10.1086/373095.
- ↑ [2]CHH,„Sumerian Diorite Head: Purchased from the Francis Bartlett Donation of 1912", Bulletin of the Museum of Fine Arts, S. 30-34, 1927
- ↑ KOLDEWEY, Robert. Die altbabylonischen Gräber in Surghul und El Hibba.. Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie, 1887-01-01, s. 403–430. Dostupné online. ISSN 1613-1150. DOI: 10.1515/zava.1887.2.1.403. (po nemecky)
- ↑ Falkenstein, Adam, „Die Inschriften Gudeas von Lagaš", Analecta Orientalia 30, Rome: Biblical Institute Press, 1966
- ↑ Donald P. Hansen, „Al-Hiba, 1968–1969: A Preliminary Report", Artibus Asiae, 32, S. 243–58, 1970
- ↑ Donald P. Hansen, „Al-Hiba, 1970–1971: A Preliminary Report", Artibus Asiae, 35, S. 2–70, 1973
- ↑ [3]Donald P. Hansen, „Al-Hiba: A summary of four seasons of excavation: 1968–1976", Sumer, 34, S. 72–85, 1978
- ↑ Vaughn E. Crawford, „Inscriptions from Lagash, Season Four, 1975–76", Journal of Cuneiform Studies, 29, S. 189–222, 1977
- ↑ Lagash Archaeological Project Official website[nefunkčný odkaz]
Literatúra
- Zamarovský, Vojtech: Na počiatku bol Sumer, Perfekt, Bratislava 2017, ISBN 978-80-8046-820-0
Pozri aj
- Mezopotámia - prehľad miest Mezopotámie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lagaš
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lagash na anglickej Wikipédii.