Liberálna strana (Maďarsko)

Liberálna strana
Základné informácie
Založenie	1. marec 1875
Rozpustenie	11. apríl 1906
Predseda	Koloman Tisa Štefan Gorove Gustáv Vizsolyi Frigyes Podmaniczky
Najviac poslancov	333 (1875)
Ideológie	Klasický liberalizmus
Politický portál

Liberálna strana (maď. Szabadelvű Párt, aj Slobodomyseľná strana) bola uhorská politická strana v období dualizmu. Počas svojej existencie vyhrala všetky voľby okrem roku 1905 a v krajine vládla asi 30 rokov. Jej pokles vyústil do vážnej vnútropolitickej krízy, ktorá trvala rok a pol, a následne strana zanikla.

Strana vznikla vo februári 1875 zlúčením Deákovej strany na čele s Františkom Deákom a Strany ľavého stredu na čele s Kolomanom Tisom. Prvým predsedom tejto strany sa stal Koloman Tisa.

Ako víťazná strana volieb v roku 1875 (kde strana získala 80,43% kresiel a 333 kresiel zo 414) mohla strana zostaviť svoju prvú vládu pod vedením Bélu Wenckheima, ktorá však nemala dlhé trvanie a v októbri toho roku rezignovala. Namiesto toho vtedajší predseda strany Koloman Tisa zostavil vlastnú vládu, ktorá bola odvtedy najúspešnejšou svojho druhu; víťazom štyroch po sebe nasledujúcich volieb, bola pri moci bez prerušenia od roku 1875 do roku 1890. Keď bol Tisa vymenovaný v roku 1875 za premiéra, na jeho miesto predsedu strany nastúpil Štefan Gorove. Na jednej strane bol Tisa mužom kompromisov, na druhej strane však vyžadoval od svojich straníckych súdruhov železnú disciplínu a chcel vedieť všetko od všetkých, nad ktorými mal kontrolu.

V roku 1876 prebehla komplexná administratívna reorganizácia Uhorska; počas župného vyrovnania v roku 1876 bolo celé územie krajiny reorganizované do 65 žúp, čím boli zrušené všetky predchádzajúce (kraje, stolice, okresy atď.) administratívne jednotky, formy a zvyky, čím sa súčasne zjednotili. Administratívna reforma vzbudila hnev sedmohradských Sasov, keďže zrušila hranice Sedmohradska (a prakticky zrušila jeho územnú a kultúrnu autonómiu) a podnietila Sasov na vytvorenie Saskej ľudovej strany.

V roku 1880, v zápale ďalších debát o administratívnych reformách, odstúpil aj Béla Grünwald, jeden z najuznávanejších právnikov Liberálnej strany, a pridal sa k umiernenej opozícii.

Vo voľbách v roku 1881 sa vládnuca strana ešte viac oslabila, aj keď tentoraz stratila iba štyri kreslá, čím naďalej tvorila absolútnu väčšinu (56,90%) v uhorskom sneme.

V súvislosti s Tiszaeszlárovým sporom strana odsúdila antisemitské obvinenia a vláda tiež použila na potlačenie nálady armádu. V dôsledku súdneho sporu sa ku Krajinskej antisemitskej strane (Országos Antiszemita Párt), ktorá vznikla koncom roku 1883, pripojili niektoré liberálne strany v parlamente i mimo neho, rovnako ako ďalšie strany.

Vo voľbách v roku 1884 strana získala o jedno kreslo menej ako v minulých voľbách, nadpolovičná väčšina (56,52%) však zostala.

V 90. rokoch 19. storočia sa začala odluka cirkvi od štátu. Bol zavedený občiansky sobáš, právne uznanie izraelského náboženstva, posilnenie a legalizácia slobodného náboženstva a mnoho ďalších náboženských reforiem. Opatrenia vyvolali vážne protesty medzi maďarskou katolíckou cirkvou a hlboko veriacimi politikmi a ľuďmi, vrátane Katolíckej ľudovej strany, ktorá vznikla na podnet Ottokára Prohászku koncom roku 1894, a niektorí poslanci na protest vystúpili z liberálnej strany.

V roku 1889 bol Fridrich Podmanický zvolený do funkcie predsedu strany, ktorú zastával až do jej zániku.

• Jónás Károly: Pártpanoptikum: 35 választás, 256 párt Magyarországon : 1848-1990 (Bp., 1990., ISBN 963 8035 01 3)
• Pesti Sándor: Pártfegyelem a dualizmus kori Magyarországon, Századvég, 14. szám
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szabadelvű Párt na maďarskej Wikipédii.