Oxid uhoľnatý

Oxid uhoľnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CO
Systematický názov	oxid uhoľnatý
Vzhľad	bezfarebný plyn bez vône
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	28,01 g/mol
Rozpustnosť vo vode	0,0026 g/100 ml (20 °C)
Teplota topenia	-205 °C
Teplota varu	-191,5 °C
Hustota	0,789 g/cm³, kvapalný 1,250 g/l pri 0 °C, 1 atm. 1.145 g/l pri 25 °C, 1 atm. (ľahší než vzduch)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H220, H331, H360, H372, H420 Vety P P201, P202, P210, P233, P251, P260, P261, P264, P270, P281, P304, P308, P311, P313, P314, P321, P377, P381, P403, P405, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Mimoriadne horľavá (F+) Jed (T) Vety R R12, R23, R33, R48, R61 Vety S S9, S16, S33, S45, S53 NFPA 704 2 4 2
Ďalšie informácie
Číslo CAS	630-08-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý^[1][2][3]) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý. Vo vode je málo rozpustný. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V prírode je prítomný v nepatrnom množstve v atmosfére, kde vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia, ako produkt nedokonalého spaľovania fosílnych palív či biomasy. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. V medzihviezdnom priestore sa vyskytuje v značnom množstve. Našiel sa aj v atmosfére Marsu (0,08 %) a spektroskopiou bol preukázaný v kométach.

Oxid uhoľnatý je jed, ktorý zapríčinil pravdepodobne najviac otráv v histórii ľudstva.

Oxid uhoľnatý sa pripravuje spaľovaním uhlíka s malým množstvom kyslíka:

2 C + O₂ → 2 CO,

prípadne reakciou vodných pár s uhlíkom pri vysokých teplotách (príprava vodného plynu):

C + H₂O → CO + H₂.

V nepatrnom množstve vzniká aj metabolickými procesmi v živých organizmoch, a preto je obsiahnutý v stopových množstvách vo vydychovanom vzduchu z pľúc.

S kyslíkom sa prudko zlučuje (horí modrým plameňom) na oxid uhličitý:

2 CO + O₂ → 2 CO₂

za uvoľnenia značného množstva tepla. V zmesi so vzduchom, obsahujúci od 12,5 až 74,2 % oxidu uhoľnatého, vybuchuje.

Oxid uhoľnatý je značne jedovatý, jeho jedovatosť je spôsobená silnou afinitou k hemoglobínu, vytvára s ním karbonylhemoglobín, čím znemožnuje prenos kyslíka v podobe oxyhemoglobínu z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne tristokrát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z krvi trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti fajčenia. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca.

K významnému uvoľneniu oxidu uhoľnatého došlo vo Východoslovenských železiarňach 27. októbra 1995. V blízkej obci Veľká Ida dosahovala koncentrácia oxidu uhoľnatého až 50 mg·m⁻³, preto museli byť obyvatelia tejto obce evakuovaní. Usmrtených bolo 11 ľudí. Ozdravenie po akútnej otrave oxidom uhoľnatým môže nastať v priebehu niekoľkých dní, nervové alebo psychické poruchy trvajú dlhšie. V niektorých prípadoch dochádza aj k celoživotným poruchám. Podľa najnovších vedeckých výskumov môže človek kvôli oxidu uhoľnatému dostať rakovinu pohlavných orgánov.

Oxid uhoľnatý sa najprv používal ako plynné palivo (svietivý plyn). Jeho zmes s vodíkom (vodný plyn) je jedným z medziproduktov používaných v ťažkom chemickom priemysle.

Vzhľadom na jedovatosť je jednou z významných ekologických škodlivín. Pretože vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka a organických látok, je napríklad vylučovaný automobilmi, hlavne keď:

• je teplota spaľovania príliš nízka, aby mohlo dôjsť k úplnej oxidácii pohonných látok na oxid uhličitý
• čas horenia v spaľovacej komore je príliš krátky
• alebo nie je k dispozícií dostatok kyslíka

Vďaka pokroku v konštrukcií spaľovacích motorov sa emisie oxidu uhoľnatého v poslednom čase znižujú.

Oxid uhoľnatý má nekontrolovateľný radiačný dopad na atmosféru aj kvôli zvyšovaniu koncentrácie metánu a zväčšovaniu ozónovej diery kvôli zreagovaniu chemických prvkov s ostatnými prírodnými prvkami v atmosfére. Oxid uhoľnatý sa vytvára počas nedokonalého spaľovania paliva. Oxid uhoľnatý sa samovoľne oxiduje na stabilnejšiu formu oxidu uhličitého. Oxid uhoľnatý sa v atmosfére nachádza iba krátku dobu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oxid uhoľnatý