Primáty

Primáty

Niektoré primáty. Zhora dole: Daubentoniidae, Tarsiidae, Lemuridae, Lorisidae, Cebidae, Callitrichidae, Atelidae, Cercopithecidae, Hylobatidae, Hominidae.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Primates
Synonymá
Primatomorpha
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Primáty alebo primátotvaré (staršie zriedkavo [bohemizmus]: nechetnatce [1][2]; lat. Primates alebo Primata) sú rad cicavcov, do ktorého patria okrem iného všetky lemury, opice, ľudoopy a človek. Tento rad zahŕňa okolo 350 druhov.

Rozsah taxónu

Primates podľa súčasnej základnej definície pozostávajú z taxónov Plesiadapiformes a Strepsirrhini a Haplorrhini (pozri nižšie Systematiku).

Variantné definície Primates sú:

  • V niektorých systémoch Primates nezahŕňajú Plesiadapiformes a sú teda obmedzené na tzv. pravé primáty (=primátoidy). Podrobnosti pozri nižšie. Ak sa dnes rozlišujú primáty (primátotvaré, Primates) v širšom zmysle a užšom zmysle, tak obyčajne "v širšom zmysle" znamená "vrátane Plesiadapiformes" (a latinský názov primátov je potom aj Primatomorpha) a "v užšom zmysle" znamená "bez Plesiadapiformes".
  • Občas Primates zahŕňajú aj tany (Scadentia, resp. Tupaiidae)[3][4] a/alebo letuchy (Dermoptera)[5]. V súčasnosti sa taxón pozostávajúci z primátov podľa súčasnej základnej definície, letúch a tán obyčajne označuje ako Euarchonta[6]. Latinský názov primátov zahŕňajúcich aj letuchy (ale nie tany) je v súčasnosti aj Primatomorpha (t.j. Primatomorpha v inom význame než je uvedený v predchádzajúcej odrážke)[7].
  • Do konca 20. storočia Primates v niektorých systémoch nezahŕňali ľudí [8][9]. Iný názov takto definovaného taxónu (teda primátov bez ľudí) znel štvorruké či opice (lat. Quadrumana).
  • Gray 1821 naopak názvom Primates označil len ľudí (rod Homo). Iný názov takto definovaného taxónu historicky znel (nielen u Graya) dvojruké (lat. Bimana).[10]
  • V minulosti Primates v niektorých systémoch nezahŕňali poloopice (Prosimii) [11]
  • Pôvodne (teda podľa Linnaea 1758) primáty zahŕňali dnešné primátoidy, letuchy (Dermoptera) a netopiere (Chiroptera) (Tany boli opísané až v 19. stor. a do začiatku 20. storočia sa považovali za súčasť hmyzožravcov).[12][13] V 2. polovici 20. storočia sa podobný taxón (presnejšie: primáty podľa súčasnej základnej definície + letuchy + tany + netopiere) označoval ako Archonta[6].

Etymológia

Názov je odvodený z lat. primates, čo je množné číslo od primas („jeden z prvých, znamenitý, vznešený“).

Telo

Ich tvar je rozmanitý: od maki veľkého ako myš až po 200 kg ťažké gorily.

Primáty sú prevažne stromové cicavce, sú teda dobre prispôsobení na šplhanie. Majú päťprsté uchopovacie končatiny. Všetky primáty okrem človeka majú palec na nohe a na ruke oddelený od ostatných prstov; úplne protistojný palec na ruke majú len ľudoopice a niektoré opice Starého sveta. Pohyb zlepšuje aj fakt, že kosti ramena a zápästia nie sú zrastené. Niektoré druhy majú chvost fungujúci pri pohybe ako „piata končatina“.

Na rozdiel od väčšiny cicavcov majú dobre vyvinutú kľúčnu kosť, predná končatina je veľmi pohyblivá. Všetky končatiny sú „voľné“ (teda nie je umiestnená pod telom ale vedľa tela).

Väčšina primátov má ploské nechty, ktoré nahradili pazúry (niektoré druhy však majú pazúry). Nechty sa vyskytujú iba u primátov a možno ich považovať za znak charakteristický pro tento rad.

Ďalším prispôsobením na život v korunách stromov je priestorové videnie. Oči primátov smerujú vpred. Väčšina primátov vidí farebne. Farebné videnie zrejme slúži na rozpoznanie zrelého ovocia.

Tvárová časť primátov je skrátená, dôsledkom je zlý čuch. Primáty majú vynikajúcí hmat.

Primáty majú veľké, kupolovité mozgovne. U primátov došlo k veľkému rozvoju mozgu, hlavne sivej kôry mozgovej a mozočka. Hneď po delfínoch majú primáty (okrem ľudoopíc) najväčší mozog v pomere k veľkosti tela, čo je zrejme dôvodom ich vysokej inteligencie.

U opíc Starého sveta sú samce väčšie ako samice. Naproti u opíc Nového sveta sú pohlavia rovnako veľké.

Výskyt

Vyskytujú sa v Južnej a Strednej Amerike, Afrike, na Madagaskare a v juhovýchodnej a východnej Ázii. Druh človek sa vyskytuje prakticky všade okrem Antarktídy, púští, častí pralesov a vysokých hôr. Najmä druh človek si v súčasnosti väčšinou vytvára komplexné umelé obydlia a veľké zoskupenia obydlí, vyrobené z rozličných (často ním samým umelo vyrábaných) materiálov.

Primáty (okrem človeka) žijú najmä v tropických dažďových lesoch a najmä na stromoch.

V súčasnosti žije asi 350 druhov primátov.

Správanie

U primátov, najmä u ľudoopíc a špeciálne u druhu človek, sa stretávame aj s často veľmi zložitým správaním. Primáty, vrátane človeka, vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky.

Orangutany, niektoré lemury a komby žijú samotársky, všetky ostatné primáty žijú v sociálnych skupinách. Veľa druhov žije v rodinách pozostávajúcich z niekoľkých samíc a jedného alebo viacerých samcov.

Zopár druhov (mandril, dril, dželada) vytvára obrovské skupiny niekoľko stoviek jedincov, ktoré sa pravidelne rozpadávajú na tzv. pánske podskupiny a skupiny jedného samca s háremom. Šimpanzy a pavúčiaky žijú vo veľkých komunitách po 20 – 100 jedincoch, ktoré sa delia na menšie rôzne zamerané skupinky. Niektoré druhy, najmä opice Nového sveta, žijú v monogamných pároch.

U druhu človek sa vyskytujú prakticky všetky vyššie spomenuté formy sociálnych skupín.

Ľudoopice používajú nástroje.

Potrava

Malé primáty zvyknú konzumovať hmyz (na rastlinnú potravu majú prirýchly metabolizmus), veľké zas listy a plody (z hmyzu by nevyžili). Niektoré druhy živiace sa aj listami majú v brušnej dutine na istom mieste (napríklad v slepom čreve) baktérie rozkladajúce celulózu. Okále sú jediné primáty, ktoré sú úplne mäsožravé; niektoré druhy, napríklad šimpanz, človek, pavián sú všežravé. Najviac rastlinného materiálu skonzumujú gorily.

Rozmnožovanie

Primáty sú placentálne cicavce, samice rodia živé mláďatá. Primáty majú nízku rozmnožovaciu schopnosť, samica často rodí len jedno mláďa, o ktoré sa veľmi dlho stará.

Systém

Novší systém

rad primáty v širšom zmysle/primátotvaré v širšom zmysle (Primates [sensu lato])[14][15][16][17][18][19]:

Či Plesiadapiformes patria pod primáty je dlhodobo sporné - o tom pozri v článku plesiadapoidy. Ojedinele sa pod primáty zaraďujú aj letuchy a/alebo tany - pozri vyššie (Rozsah taxónu).

Thurzov systém

Pre primáty v užšom zmysle (primátoidy) je na tejto a súvisiacich stránkach použitý prevažne systém podľa Thurzo 1998 (používaný v zásade aj napr. v Encyclopaedii Beliane). Thurzo k svojmu systému uvádza, že jeho základ je adaptovanou verziou vypracovanou na základe viacerých systémov - F. S. Szalaya a E. Delsona (1979), E. S. Simonsa (1972), R. L. Ciochona (1983) , F. S. Szalaya, A. L. Rosenbergera a M. Dagostu (1987); z viacerých novších príspevkov sa napr. použili údaje D. R. Beguna (1992), P. Andrewsa (1992), R. F. Kaya, C. Rossa a B. A. Williamsa (1997).[14]

Treba poznamenať, že Thurzo označuje všetky vyššie taxonomické úrovne (nielen čeľade) určitými špecifickými koncovkami názvu taxónu (iní autori tak robia len pri vybraných taxonomických úrovniach). Sú to tieto (na prvom mieste sú koncovky podľa Thurzo 1998, v hranatej zátvorke sú koncovky podľa Thurzo 1985):

  • polorad: -oidy
  • podrad:-blížne [-rodé alebo bez koncovky]
  • polopodrad:-idné
  • infrarad:-ovce [-ovce]
  • nadčeľad:-oidovce [-idné (ale: hominoidi, popri hominoidné)]
  • čeľaď: -ovité (ale:hominidi) [-ovité (ale: hominidi/hominidné)]
  • podčeľaď: -rodé (ale:hominini) [-bližné, v niektorých prípadoch aj -ini (ale: orangutany)]
  • tribus: -iny

Ako vidno, koncovky -blížne (-bližné), -idné a -rodé používa v oboch textoch úplne odlišným spôsobom. [14][20]

Tradičný systém [21][20][22][23][24][18]

rad primáty/primátotvaré v širšom zmysle:

  • rod †Purgatorius - zaraďované aj pod plesiadapoidy
  • podrad †plesiadapovce/plesiadapoidy (Plesiadapiformes)/paromomyoidy[14] (Paromomyiformes)
  • primáty/primátotvaré v užšom zmysle/pravé primáty:
    • podrad poloopice/ nižšie primáty (Prosimii, Prosimiae) - zodpovedá v novšom systéme členitonosoblížnym + okáľoidným
    • podrad opice/vyššie primáty (Anthropoidea, Simioidea, Simiae, Pitheci) - existuje aj v novšom systéme, jediný rozdiel je ten, že novšie má o stupeň nižšiu taxonomickú úroveň (vyššie je uvedený konkrétne ako "polopodrad antropoidné"), ďalšie synonymá tohto taxónu pozri vyššie

V Thurzo 1985 sú namiesto plesiadapoidov uvedené dva samostatné taxóny plesiadapovce (Plesiadapiformes) a paromomyovce (Paromomyiformes; vrátane rodu Purgatorius) a tieto sú zahrnuté pod poloopice.

Pre porovnanie novšieho s tradičným systémom - ako vidno - platí, že:

  • členitonosoblížne = a) poloopice bez okáľoidných, b) [Thurzo 1985] poloopice bez okáľoidných, plesiadapovcov a rodu Purgatorius
  • celistvonosoblížne = vyššie primáty + okáľoidné.

Kombinované systémy

Niektorí autori zužujú význam taxónu Prosimii (poloopice) tak, že ho robia zhodným s taxónom Strepsirhini (členitonosoblížne). Potom systém primátov v užšom zmysle vyzerá napríklad takto[25]:

Alebo vyzerá takto [26]:

Štvorruké a dvojruké

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štvorruké

Od 18. storočia do začiatku 20. storočia popri systémoch používajúcich taxón primáty (ktorý zaviedol Linnaeus, i keď uňho bol poňatý trochu širšie než dnes) existovali aj systémy, v ktorých cicavce namiesto primátov zahŕňali dva veľké taxóny:

  • štvorruké (Quadrumana alebo Pollicata) - t.j. (väčšinou) všetky dnešné primáty okrem ľudí
  • dvojruké (Bimana) - t.j. len ľudia (čiže pôvodne len rod Homo)

Neskôr ako tretia možnosť existovali aj kombinované systémy, t.j. systémy, v ktorých sa primáty (Primates) delili na podskupiny štvorruké (Quadrumana) a dvojruké (Bimana).


Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Primáty
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Primáty

Zdroje

  1. ↑ THURZO, M.: Pôvod a vývoj človeka. Bratislava: Pedagogický ústav mesta Bratislavy, 1973.
  2. ↑ THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 32.
  3. ↑ Anthropogenese. In: Biologie Band 1/A-Me. Leipzig: VEB F. A. Brockhaus Verlag. 1986, S. 32-37
  4. ↑ SIMPSON, G. G. The principles of classification and a classification of mammals. Bulletin of the AMNH ; v. 85, NY, 1945, S. 61
  5. ↑ Mammal Species of the World - Browse: PRIMATES [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2020-01-23]. Dostupné online.
  6. ↑ a b GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 576, 577.
  7. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-01-23]. Dostupné online.
  8. ↑ Primaten. In: Biologie Band 2. Leipzig: VEB F. A. Brockhaus Verlag. 1986, S. 712
  9. ↑ GRAY, John Edward. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. Dostupné online. S. 4
  10. ↑ GRAY, J. E. On the natural arrangement of vertebrose animals. 1821 [1]
  11. ↑ Primaten. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Säugethiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638. [2]
  12. ↑ Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 33.
  13. ↑ Brands, S.J. (ed.), 2019. Domain Eukaryota Chatton, 1925. In Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 20 Dec 2019. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [3]
  14. ↑ a b c d THURZO, M. Evolúcia človeka, 1998 [4]
  15. ↑ GAISLER, J., ZIMA, J. Zoologie obratlovců. Praha: Academia 2018, S. 585-590
  16. ↑ BENTON: Vertebrate palaeontology, 4th ed., 2015. S. 402-404, 446
  17. ↑ ROSE, K. D. The Beginning of the Age of Mammals. 2006 ,S. 166 [5]
  18. ↑ a b Silcox, M. T., Gunnell, G. F.. Plesiadapiformes. In: Evolution of Tertiary Mammals of North America, Vol. 2. ed. C. M. Janis, G. F. Gunnell, and M. D. Uhen. Published by Cambridge University Press. (c) Cambridge University Press 2007.[6]
  19. ↑ Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [7]. Access date: 26 Nov. 2018
  20. ↑ a b THURZO, M. Milióny rokov človeka, 1985, S. 187-190
  21. ↑ CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. New York: W. H. Freeman and Company, 1988. ISBN 0-716-71822-7.
  22. ↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 378, 255
  23. ↑ primáty. In: Malá československá encyklopedie 5 Pom – S. Praha: Academia, 1987. s. 99.
  24. ↑ Mikko's Phylogeny Archive prístup 2004 [8]
  25. ↑ Eman P Fridman; NADLER, Ronald D.. Medical Primatology (History, Biological Foundations and Applications). [s.l.] : CRC Press, 2002. 392 s. ISBN 978-0-415-27583-5. S. 69.
  26. ↑ Shoshani, Groves et al. 1996 citované in: ROSE, K. The beginning of the Age of Mammals, 2006 S. 166 [9]