Súdny proces o HIV v Líbyi

Súdny proces so šiestimi zahraničnými zdravotníkmi v Líbyi obvinenými z úmyselného nakazenia viac ako 400 detí v líbyjskej nemocnici El-Fatih v druhom najväčšom líbyjskom meste Benghází vírusom HIV, známy aj ako prípad bulharských sestričiek, začal v roku 1998 vypuknutím epidémie AIDS v detskej nemocnici v Líbyi [1], pokračoval obvinením zdravotníkov, roky trvajúcimi súdnymi procesmi, ich odsúdením na smrť až po záverečné prepustenie v júli 2007.

Súdne procesy

Palestínsky lekár a päť bulharských sestričiek, ktorí v nemocnici v 90-tych rokoch pracovali, boli obvinení z rozšírenia nákazy HIV a zatknutí v roku 1999. Sestričky Snežana Dimitrovová, Nasia Nenovová, Vaľa Červeňašková, Valentína Siropulová a Kristiana Valčevová, a lekár Ašraf Džuma al-Hadžúdž svoju vinu popreli a zahraniční vedci dospeli k záveru, že epidémia AIDS bola pravdepodobne spôsobená zlými hygienickými podmienkami v nemocnici[2]. V roku 2004 boli šiesti zdravotnícki pracovníci prvýkrát odsúdení na smrť. Po spŕške medzinárodnej kritiky nariadil Najvyšší súd v Líbyi nový proces, ktorý však skončil v decembri 2006 s tým istým výsledkom napriek vedeckej štúdii, ktorá sa objavila pár týždňov pred rozsudkom a potvrdila, že HIV sa rozšírilo v nemocnici pred tým, ako v nej šiesti zdravotníci začali pracovať. Viacero sestričiek vypovedalo, že ich priznania boli vynútené násilím - že ich mučili a znásilňovali.[3] Po tretíkrát boli zdravotnícki pracovníci odsúdení na smrť 11. júla 2007.[4] V júli 2007 Najvyššia súdna rada v Líbyi zmenila ich rozsudok na doživotné väzenie.

Prepustenie

Po dosiahnutí dohody s Európskou úniou boli zdravotnícki pracovníci 24. júla 2007 vydaní do Bulharska, aby si tam odpykali svoj doživotný trest. V tom čase už mali za sebou 2755 dní strávených vo väzení. Krátko po prílete zdravotníkov domov im bulharský prezident Georgi Parvanov udelil milosť.[5] Dohodu o ich oslobodení sa podarilo dosiahnuť až po mnohých rokoch intenzívneho medzinárodného tlaku, hlavne zo strany Európskej únie. "Bez neho by sme dnes neboli slobodní," povedala Valčevová v rozhovore počas návštevy Európskeho parlamentu v roku 2007. Medzinárodná kampaň na oslobodenie zdravotníkov vždy zdôrazňovala, že sa stali obetným baránkom zlyhaní líbyjského zdravotníckeho systému.[6] "Návrat zdravotníkov je priamym dôsledkom bulharského členstva v Európskej únii, solidarity, ktorú EÚ preukázala Bulharsku," povedal bulharský premiér Sergej Stanišev po prepustení zdravotníkov.[7] Syn líbyjského vodcu Saif al-Islam Kaddáfí v auguste 2007 pripustil, že priznania zdravotníkov boli vynútené týraním elektrickými šokmi a vyhrážkami ich rodinám a potvrdil, že niektoré z detí boli nakazené už pred príchodom zdravotníkov do nemocnice.[8] Povedal tiež, že rozsudok o vine zdravotníkov bol založený na protirečiacich si odborných správach a: "Je tam zanedbanie, aj katastrofa, ktorá sa stala, je tam tragédia, ale nebolo to plánované."

Prelomové udalosti

[9]

  • Február 1999 19 zahraničných zdravotníckych pracovníkov bolo zatknutých s podozrením na rozšírenie nákazy vírusom HIV v detskej nemocnici v Líbyi
  • 2000 Päť bulharských sestričiek a dvaja doktori - bulharský a palestínsky, boli postavení pred súd
  • 2002 Traja obvinení stiahli svoje priznania tvrdiac, že boli vynútené násilím
  • 2003 Francúzski vedci konštatovali, že rozšírenie vírusu HIV bolo spôsobené nízkou úrovňou hygieny v nemocnici
  • 2004 Sestričky a palestínsky doktor boli odsúdení na smrť; Bulharský doktor (manžel Kristiany Valčevovej, ktorý ju prišiel navštíviť) bol odsúdený na 4 roky väzenia za pašovanie zahraničnej valuty. Bulharsko odmietlo líbyjskú ponuku na prepustenie zdravotníkov výmenou za 10 miliónov dolárov pre každé nakazené dieťa
  • 2005 Desať líbyjských policajtov, obvinených z týrania zdravotníkov, zbavili obvinení
  • 2006 Najvyšší súd v Líbyi odsúdil zdravotníkov na trest smrti
  • 2007 Najvyššia súdna rada zmenila ich rozsudok na doživotné väzenie
  • Júl 2007 Zdravotníci boli po dohode s Európskou úniou vydaní do Bulharska, aby si tam odpykali svoj doživotný trest. Bulharský prezident Georgi Parvanov im udelil milosť krátko po prílete domov.

Referencie

  1. ↑ http://www.bta.bg/site/libya/en/10foreignmedia.htm
  2. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-05-04]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
  3. ↑ http://www.guardian.co.uk/world/2007/jul/11/aids.libya
  4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-05-04]. Dostupné online. Archivované 2008-06-23 z originálu.
  5. ↑ http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/6913658.stm
  6. ↑ http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-PRESS+20071011STO11480+0+DOC+XML+V0//EN
  7. ↑ http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,496168,00.html
  8. ↑ http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6939216.stm
  9. ↑ http://www.timesonline.co.uk/tol/global/article758547.ece