Septimius Severus

Septimius Severus
Septimius Severus – alabastrová busta
Narodenie	11. apríl 145 Leptis Magna
Úmrtie	4. február 211 (65 rokov) York
Odkazy
Commons	Septimius Severus
Biografický portál

Septimius Severus (* 11. apríl 145 – † 4. február 211) bol rímskym cisárom, zakladateľom dynastie Severovcov. Vládol v rokoch 193 – 211. Stal sa tiež prvým cisárom antického Ríma, pôvodom z Afriky.

Pôvod

Septimius Severus sa narodil v meste Leptis Magna v severoafrickej provincii Africa proconsularis. Severov otec bol Publius Septimius Geta a bol púnskeho pôvodu. Severova matka bola Fulvia Pia, pochádzala po predkoch z Itálie a patrila do starého rímskeho plebejského rodu Fulviovcov, ku ktorému patrili mnohé významné osobnosti Rímskej republiky. Členovia fulviovskej rodiny spolupracovali s bratmi Gracchovcami. Pôvod rodiny bol v latinskom meste Tusculum.

Cisárov život

Severus dosiahol významný post ako miestodržiteľ hornej Pannónie (Pannonia Superior). Medzitým v Ríme zavraždili Commoda a aj mierumilovného cisára Pertinaxa, ktorý nevyhovoval prétoriánom. Prétoriáni potom vyhlásili pre Rím hanebnú dražbu o cisársky trón, pričom ju vyhral Didius Julianus, bohatý politik známy svojim zhýralým životom. Na východe, v Sýrii vojaci vyhlásili za cisára Pescennia Nigra, ktorý však otáľal prísť do Ríma a radšej sa venoval radovánkam a luxusnému cisárskemu životu v Antiochii. To využil Severus, ktorý sa v meste Carnuntum vyhlásil za cisára a okamžite s vojakmi tiahol do Itálie. Všade kde prišiel ho radostne vítali ako osloboditeľa, nakoľko ľud aj senát boli proti Iulianovi. Keď sa už blížil k Rímu, Iuliana zradili prétoriáni, ktorým nebol schopný zaplatiť čo im sľúbil a tak ho zabili. Podľa iných názorov ho odstránili senátori. Severus tak vošiel do mesta, pričom ho ľud radostne privítal. Potom si cisár dal rozostaviť všetkých prétoriánov pod zámienkou, že im chce poďakovať, ale obkľúčili ich panónski legionári a Severus prétoriánov zbavil hodnosti vojakov za zradu cisára Pertinaxa a hanebnému kupčeniu s cisárskym titulom a zanedbanie ochrany cisára, ktorý si už od nich titul kúpil. Za prétoriánov potom určil najlepších rímskych legionárov z Panónie. Senátu aj ľudu sľúbil že bude vládnuť podľa vzoru Marca Aurelia a Pertinaxa, dokonca prijal aj tieto mená. Tak si teda získal náklonnosť senátu a ľudu. Senátorom potvrdil ich práva a pre ľud usporiadal veľkolepé hry. Potom vytiahol cisár proti Nigrovi, rýchlo prešiel do Anatólie, tu ho aj porazil, postúpil až do Sýrie a v rozhodujúcej bitke mu uderil poslednú porážku. Niger ešte počas bitky utiekol, ale bol zadržaný v Bithýnii, keď chcel prejsť do Európy a následne bol popravený. Potom kapitulovali všetky Nigrove mestá, pričom Severus odňal všetky práva mestám Bysantion a Antiochii, ktoré najdlhšie Nigra podporovali. Výsady im vrátil až Caracalla. Ešte počas vojny s Nigrom Severus udelil hodnosť caesara britskému guvernérovi Clodiovi Albinovi, ktorý mal veľké bohatstvo a moc. Severus sa takto uistil, aby bol k nemu Albinus lojálny. Ale keď sa zbavil Nigra, Albinus mu bol iba prekážka a tak k nemu poslal vrahov, no tí boli neúspešní. Albinus sa preplavil do Gálie, no tu bol Severom pri Lugdune (Lyon) porazený. Severus bol vynikajúcim organizátorom a vojvodcom, a preto sa nemožno čudovať, že si s Albinom a jeho légiami poradil celkom rýchlo. Potom začal prenasledovať všetkých Albínových aj Nigrových prívržencov, vraždil ich a zabavoval ich majetky. Dokonca aj zaslepený bohatstvom vraždil veľa nestranných aristokratov a odôvodňoval to tým že stranili proti nemu, hoci to nebola pravda. Severus sa potom rozhodol zvýšiť svoju slávu titulom dobyvateľa a tak napadol v Mezopotámii štát Artai, ktorý stranil Nigrovi. Mesto Artai sa mu však dobyť nepodarilo a tak sa rozhodol vrátiť sa do Ríma, ale jeho flotilu vietor zahnal na pobrežie Partskej ríše, kde potom porazil vojská kráľa Vologaisa V. a dokonca vyplienil hlavné mesto Ktésifón. Tak Rimania nadobudli obrovské bohatstvo orientu, zároveň potvrdili slabosť Partskej ríše, ktorá bola v hlbokom úpadku a zanedlho sa aj rozpadla. Proti Severovi sa postavil aj prétoriánsky prefekt Plautianus, ktorý taktiež pochádzal z Afriky a Severus si ho veľmi vážil, poznali sa už dlho a Plautianova dcéra bola vydatá za Caracallu. Plautianus však zatúžil po cisárskom titule a tak nahovoril jedného sebe oddaného prétoriána aby vošiel do Severovej izby pod zámienkou že mu nesie tajnú správu a tu ho zabil. Ale vojak o zámere cisárovi všetko povedal, ten mu spočiatku nechcel veriť, no vojak mu povedal, že zavolá Plautiana s tým že sa plán podaril a uvidí jeho reakciu. A skutočne Plautianus vtrhol do izby kde si myslel že nájde mŕtveho Severa, no bol zatknutý a našli mu pod šatami pancier, čím sa zároveň usvedčil a na pokyn prítomného Caracallu ho popravili. Caracalla svoju ženu potom vyhnal na Sicíliu. Potom sa Severus aj so svojimi synmi Caracallom a Getom vybral do Británie, kde zaútočili na Rimanov Piktovia. Tu Rimania prenikli hlboko za Hadriánov val a zničili veľa slobodných britských kmeňov. Ale Severus v roku 211 v meste Eburacum (York) podľahol chorobe. Dokonca sa hovorí, že Caracalla huckal jeho lekárov, aby ho prestali ošetrovať, nakoľko sa chcel zmocniť čo najskôr vlády. Vládli po ňom jeho synovia Caracalla a Geta. Umierajúci panovník im vraj dal túto radu: "Udržujte medzi sebou svornosť, obohacujte vojakov a o nič iného sa nestarajte!" Severus mal za manželku Iuliu Domnu, ktorá bola pôvodom Sýrčanka, možno Arabka. S ňou mal aj svojich synov. Severus sa za svojho života preslávil množstvom víťazstiev, tak ako iba máloktorý iný cisár.

Severove reformy

Počas trvania svojej vlády uskutočnil Septimius Severus celý rad reforiem. Veľké výdaje štátu ho priviedli k tomu, že začal zdaňovať mestské obce a tvrdo vymáhal dane. Veľký efekt to ale neprinieslo, a tak sa Severus uchýlil k znehodnocovaniu meny. Mnoho jeho reforiem sa týkalo armády. Zrušil výnimočné postavenie prétoriánskej gardy, neobnovil ho ani vtedy, keď gardu nanovo sformoval z príslušníkov panónskych légií. Navyše všetkým vojakom v armáde, aj keď to neboli pôvodom Rimania, povolil dôstojníckou hodnosť. Tým sa na jednej strane armáda posilnila, ale na druhej strane začal proces jej barbarizácie a provincializácie. Potom ešte vydal zákon, ktorým vojakom formálne povolil ženiť sa a zakladať rodiny, dovolil im žiť aj s manželkami pri pohraničných táboroch, kde dostali pridelenú pôdu.

Zaujímavosť

Ako cisár mal Septimius Severus právo vyhlasovať ľudí za bohov. Za boha vyhlásil okrem iných cisára Commoda, známeho svojimi výstrednosťami. Severus mal veľký rešpekt pred cudzími božstvami a je pravdepodobné, že medzi nimi uctieval aj podobizeň Krista.

Pozri aj

• Zoznam rímskych cisárov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Septimius Severus

Externé odkazy

• Severova biografia (po anglicky)