Sojuz 31

Sojuz 31
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 31
COSPAR ID:1978-081A
Nosná raketa:Sojuz-U
Volací znak:Ястреб (Yastreb - Jastrab)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1[1])
Štart: 26. august 1978, 14:51:30,014 UTC
Pristátie: 2. november 1978, 11:04:17 UTC
Trvanie: 67 dní, 20 hodín, 12 minút a 47 sekúnd
Počet obehov:124
Apogeum:259,9 km
Perigeum:196,8 km
Doba obehu:88,81 min
Inklinácia:51,64 stupňov
Cieľ spojenia:Saľut 6
Spojenie:28. august 1978, 16:37:37 UTC
Odpojenie:2. november 1978, 07:46 UTC
Hmotnosť:6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Bykovskij (vľavo) a Jähn (vpravo)
Bykovskij (vľavo) a Jähn (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 30Sojuz 32

Sojuz 31 (rus. Союз-31) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 31 vyštartoval 26. augusta 1978 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6.[1] Celkovo išlo o siedmu misiu k stanici a šiestu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Valerij Bykovskij a kozmonaut-výskumník bol Sigmund Jähn, druhí návštevníci posádky Sojuzu 29.

Priebeh letu

Štart

Loď odštartovala 26. augusta 1978 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 243 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 27. augusta 1978 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu.

Práce na stanici

Na stanicu prileteli ako pracovná návšteva, pretože tu bola v dobe ich príletu druhá stála posádka - Vladimir Kovaľonok a Alexandr Ivančenkov. Teda k stanici boli pripojené ešte dva Sojuzy. Stanica Saľut 6 v tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km s periódou 91 minút. Celé kvarteto kozmonautov plnilo zadaný pracovný sedemdenný program, ktorý zahrňoval nielen radu televíznych reportáží, ale hlavne 37 vedeckotechnických experimentov. Sedem z nich bolo lekárskeho charakteru (zmeny sluchu, reči, chuti, vnímanie času), 3 biologické, ďalšie technologické a dôležité snímkovanie rôznymi druhmi kamier a analyzátorov.

Pretože bolo rozhodnuté, že svoju loď ponechajú základnej posádke a odletia v ich skôr pripojenej, museli uskutočniť výmenu anatomicky tvarovaných osobných kresiel medzi loďami a prehodiť i osobné vybavenie. Naložili i výsledky uskutočnených experimentov a v lodi Sojuz 29 obaja odleteli na Zem. Pristáli s pomocou padákov v kabíne na území Kazachstanu (vtedy súčasť ZSSR).

Loď s inou posádkou

Kozmická loď Sojuz 31 zostala pripojená k stanici Saľut 6 až do 2. novembra 1978, kedy s ňou základná posádka odletela späť domov. Kabína lode pristála na územie Kazachstanu [2].

Posádka

Štartovali

Pristávali

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

Parametre misie

Referencie

  1. ↑ a b Baikonur LC1 [online]. [Cit. 2009-03-04]. Dostupné online.
  2. ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Valerij Fjodorovič Bykovskij, s. 51.

Literatúra

  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 31

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Soyuz 31 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Predchádzajúca misia:
Sojuz 30 		Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 32