Solovecký monastier

Solovecký monastier (rus. Соловецкий монастырь) sa nachádza na Soloveckých ostrovoch v Bielom mori. V roku 1420 ho založili mnísi z Kirillo-Belozerského monastiera, na jeho rozvoji hlavne v 16. storočí sa podieľal igumen Filip Kolyčev. Veľmi skoro sa monastier stal centrom kresťanstva na severe Ruska. Po nástupe boľševizmu sa kláštor Leninovým dekrétom zmenil na smutne známy SLON: Solovecký tábor zvláštneho určenia (rus. Соловецкий Лагерь Особого Назначения), jeden z prvých sovietskych gulagov. V rokoch 1926 – 1939 slúžil kláštor ako väznica, pretože silné opevnenie a jeho poloha na ostrove takmer vylučovali možnosť úteku. Tábor bol zrušený v roku 1939.

Ruská pravoslávna cirkev obnovila monastier v roku 1992. V tom istom roku bol celý komplex zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solovecký monastier

Tento článok týkajúci sa pravoslávia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.