Tesla Pardubice

Logo
Vitráž v pražskej pasáži Světozor od Františka Hudečka

TESLA bol česko-slovenský koncernový podnik, ktorý vyrábal elektrotechnické a elektronické prístroje, súčiastky a komponenty pre vojenské, profesionálne aj domáce použitie (spotrebná elektronika). Priamym pokračovateľom Tesly je súčasná česká firma Tesla a.s. (približne 400 zamestnancov), ktorá vznikla z pobočky Tesla Hloubětín.[1] Na Slovensku existuje v súčasnosti spoločnosť s názvom TESLA Stropkov, akciová spoločnosť[2] a TESLA Liptovský Hrádok, akciová spoločnosť.

Vznik

Radar riadenia letovej prevádzky Tesla OPRL-4 v Leteckom múzeu Kbely
Elektrónový mikroskop Tesla BS 242

Podnik TESLA bol založený 10. augusta 1946 v továrni Mikrofona v Prahe-Strašniciach za účasti juhoslovanského ministra Branka Zlatarića, ministra priemyslu Macedónska Vasiljeva Georgija, ministra priemyslu ČSR Bohumila Laušmana, zástupcov vlády, inštitúcií a vysokých škôl. Podnik vznikol zoštátnením a spojením 16 pôvodne samostatných firiem – išlo buď o česko-slovenské podniky alebo častejšie o pobočky zahraničných koncernov:

  • AlwaysPraha
  • Elektra – Praha, založená v roku 1921, v rokoch 19321945 bola súčasťou Philips
  • Elektrotechna – Praha
  • Metallix-Roentgen – Praha
  • MikrofonaPraha-Strašnice
  • Modrý bod – IDEAL Radio – nemecký Blaupunkt
  • Phillips
  • Prchal-Ericsson
  • Radiolelektra – Praha
  • Radiotechna
  • Siemens-Halske
  • Siemens-RadioBratislava
  • Telefunken
  • Telegrafia
  • Triotron – Praha
  • Tungsram – Bratislava[3][4]
Elektrónka ECC83 z produkcie Tesly Rožnov
8-bitový mikroprocesor Tesla MHB 8080, ekvivalent Intel 8080
Rozhlasový prijímač Tesla 308U Talisman (1953)
Prvý čs. televízor Tesla 4001A (1953)
Dvojstopový, dvojrýchlostný kotúčový magnetofón Sonet Duo (1959)
Autorádio Tesla 2103BV Luxus (1959)
Kotúčové magnetofóny Tesla B93, B115, B116, B730, B56 a B100 (1970 – 1986)
8-bitový osobný počítač Tesla PMD 85 (1985)

Názov TESLA a ochranná známka

Názov TESLA bol pôvodne (a oficiálne) inšpirovaný menom srbského elektrotechnika Nikolu Teslu († 1943). O založení podniku oficiálne referoval časopis Radioamatér v októbri 1946.[3][4] Potom ako v 50. rokoch nastal ideový rozkol krajín socialistického tábora a vtedajšia Juhoslávia sa stala neobľúbenou, bolo nevhodné používať srbské pomenovanie, a tým bol názov zmenený na TEchnika SLAboprúdová.

Pobočky závodov

V ČSSR bol podnik TESLA štátnym monopolom na výrobu televízorov, rádioprijímačov, vysielacích zariadení, žiaroviek a elektrotechnických súčiastok. Jeho výrobky boli určené nielen pre všetky socialistické štáty v rámci RVHP, ale aj pre ďalšie vtedy spriatelené rozvojové krajiny ako Egypt, Sýria a iné. V roku 1980 bolo generálne riaditeľstvo Tesla Praha zrušené a následne vznikli štyri samostatné koncerny: Tesla Rožnov (elektronické súčiastky), Tesla Karlín (investičná elektronika), Tesla Brno (meracia a laboratórna technika) a Tesla Bratislava (spotrebná elektronika). Všetky boli začlenené pod Federálne ministerstvo elektrotechnického priemyslu (FMEP). TESLA – Výzkumný ústav spojové techniky A. S. Popova zostal pod priamou pôsobnosťou FMEP.[5]

Podnik mal veľké množstvo závodov.

V Prahe to boli

  • Tesla Karlín (telefónne ústredne, relé)
  • Tesla Vršovice (výkonové elektrónky)
  • Tesla Strašnice (televízory a vysielacia technika)
  • Tesla Hloubětín (vysielacia technika, spojovacia technika)
  • Tesla Holešovice (žiarovky)

V Česku

  • Tesla Liberec (magnetofóny, technika požiarnej signalizácie)
  • Tesla Kolín (rádioprijímače)
  • Tesla Hradec Králové (komponenty)
  • Tesla Pardubice (televízory, magnetofóny a rádiolokačná technika, pasívna rádiolokácia)
  • Tesla Přelouč (magnetofóny, rádiá)
  • Tesla Lanškroun (kondenzátory a rezistory)
  • Tesla Vrchlabí (elektrónky, digitrony, LED, LCD, tyristory a triaky, zákaznícke zariadenia, čítače, kalkulačky)
  • Tesla Jihlava (automobilové súčiastky, klávesnice, konektory)
  • Tesla Brno (meracie prístroje)
  • Tesla Litovel (gramofóny, diaľkové ovládače)
  • Tesla Rožnov (elektrónky, televízne obrazovky, integrované obvody – hlavne analógové, prevláda bipolárna technológia výroby)
  • Tesla Valašské Meziříčí (elektroakustické meniče, reproduktory, zosilňovače, zdravotnícka elektronika)
  • Tesla Třinec (elektrónky, systémy obrazoviek, integrované obvody, osadené DPS; pôvodne závod Tesly Rožnov, od roku 1985 samostatný koncernový podnik[6])
  • Metra Blansko (meracie prístroje) a Metra Ústí nad Labem

Na Slovensku

TESLA – Spotrebná elektronika, koncern Bratislava

  • Tesla Bratislava, koncernový podnik (rádioprijímače, neskôr aj výpočtová technika – kalkulačky, osobné počítače – PMD 85 a PP 06)
    • Závod Banská Bystrica (transformátory, cievkové súpravy, komponenty; od roku 1967 závod Tesly Strašnice; od roku 1968 samostatný podnik; od roku 1979 Závody výpočtovej techniky (ZVT) Banská Bystrica; z Tesly Orava sa zároveň odčlenil novovybudovaný výrobný závod v Námestove s technológiou výroby hybridných integrovaných obvodov a stal sa ako ZVT Námestovo súčasťou podniku ZVT Banská Bystrica)[7]
    • Závod Dunajská Streda neskôr Progresson, štátny podnik (rádioprijímače)
    • Závod Čalovo (Veľký Meder)
    • AVEX, akciová spoločnosť vznikla v roku 1987 ako spoločný podnik s PHILIPS N.V., výrobky vyrábané pod značkou TESLA AVEX (videorekordéry)
  • Tesla Orava (televízory) koncernový podnik v obci Nižná nad Oravou podnik v r. 1958 spustil výrobu prvého čb televízora Mánes. V r. 1975 začala výroba farebného televízora TESLA COLOR.
    • Závod Trstená
    • Závod Oravská Lesná
    • Závod Halič
  • Závody k.p. Tesla Holešovice:
    • Závod Nové Zámky, od roku 1990 Tesla Nové Zámky a.s., dnes OSRAM a.s. (žiarovky a výbojky)
    • Závod Moldava nad Bodvou
    • Závod Prievidza
  • Tesla VRÚSE – Výskumno-realizačný ústav spotrebnej elektroniky, koncernová účelová organizácia, Bratislava

TESLA – Elektronické súčiastky, koncern Rožnov

  • Tesla Piešťany (polovodiče – hlavne logické, prevláda unipolárna technológia výroby, výpočtová technika). Tesla Piešťany bola odkúpená v roku 1998 koncernom Motorola,[8] z ktorého sa v roku 1999 oddelila časť polovodičovej divízie a vznikla spoločnosť ON Semiconductor, ktorá v Piešťanoch naďalej pôsobí dodnes ako firma Onsemi, ktorá zamestnáva 300 zamestnancov.[9] Vývojové centrum Onsemi v Bratislave navrhuje čipy pre svetové automobilky a je jedinečné na Slovensku.[9]
  • Závody k.p. Tesla Lanškroun:

TESLA – Investičná elektronika, koncern Praha

  • Tesla Elektroakustika, koncernový podnik, Bratislava (štúdiová a ozvučovacia technika)
    • Závod Trebišov neskôr TESLA ALMES Trebišov s.r.o (prístrojové skrine ALMES)
  • Tesla Liptovský Hrádok (telekomunikačná technika)
    • Závod Veľký Krtíš
  • Tesla Stropkov (telefóny a ústredne)

TESLA – Meracie a laboratórne prístroje, koncern Brno

  • Tesla Vráble (zosilňovače)

Tesla v súčasnosti

Po roku 1989 sa jednotlivé časti podniku osamostatnili. Z väčšej časti zanikli, pretože svojou kvalitou a cenou neboli v novom prostredí konkurencieschopné. Niektoré sa zmenili na súkromné firmy s novým názvom. Priamym pokračovateľom je súčasná česká firma Tesla a.s. (približne 400 zamestnancov), ktorá vznikla z pobočky Tesla Hloubětín. Tesla a.s. vyrába hlavne vojenské mikrovlnné systémy, zdravotnícke prístroje alebo mobilné zariadenia na úpravu čistej vody. Závod v Mladé Vožici sa zaoberá strojárenskou výrobou (predovšetkým výrobou nábytku pre dielne).

Na Slovensku existuje v súčasnosti spoločnosť s názvom TESLA Stropkov a.s., ktorá vyrába zariadenia na komunikáciu v bytových domoch (ľud. zvončeky), elektrické zásuvky a vypínače, a TESLA Liptovský Hrádok, akciová spoločnosť, ktorá produkuje výrobky strojárenské (konštrukcie – stojany, skrine na osadenie dielov), elektrotechnické (plošné spoje a pod.) a telekomunikačné (ústredne, komunikačné zariadenia, ich komponenty na opravu a servis).

Referencie

  1. TESLA, a. s., Česko [online]. [Cit. 2010-11-11]. Dostupné online. Archivované 2010-04-30 z originálu.
  2. TESLA STROPKOV [online]. [Cit. 2010-11-11]. Dostupné online. Archivované 2010-09-06 z originálu.
  3. a b Ustavení národního podniku TESLA. Rádioamatér (Praha: Orbis), 9. október 1946, roč. XXV, čís. 10, s. 264. Dostupné online [cit. 2025-03-09].
  4. a b HÁJEK, Martin. Virtuální museum historické radiotechniky : Úvod - národní podnik Tesla [online]. Martin Hájek, 2001. Dostupné online.
  5. Katalog elektronických součástek, konstrukčních dílů, bloků a přístrojů. Zväzok 1. Praha : TESLA ELTOS, 1986. 768 s.
  6. Tesla Třinec – koncernový podnik [online]. Historie Třince, [cit. 2025-03-16]. Dostupné online.
  7. KUBAŠČÍK, Ľubomír. Elektrotechnický priemysel v Banskej Bystrici. Bystrický PERMON (Banská Bystrica: Diversitas Culturae), 2014-01-24. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
  8. BREZINA, Ľuboslav. Firma Motorola kúpila Teslu Piešťany. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 1998-09-16. Dostupné online. ISSN 1336-2674. Archivované 2019-01-16 z originálu.
  9. a b ON Semiconductor: O nás [online]. www.onsemi.com, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.

Literatúra

Tesla Bratislava:

  • Tesla Bratislava, koncernový podnik. Bratislava : Tesla, k.p., 1985. 40 s.
  • ELIÁŠ, Ondrej; KLÍMA, Ladislav. Zapnuté – vypnuté – zabudnuté? : dizajn a dizajnéri podniku Tesla Bratislava 1946 – 1990 : [Satelit, Bratislava, 13. október-28. november 2010]. 1. vyd. Bratislava : Slovenské centrum dizajnu, 2010. 67 s. ISBN 978-80-970173-3-0.

Tesla Liptovský Hrádok:

  • BAJTOŠ, Ján. Tridsať rokov Tesla Liptovský Hrádok, 20 rokov Tesla Stropkov, 10 rokov Tesla Veľký Krtíš. 1. vyd. Martin : Osveta, 1980. 96 s.
  • NESRSTA, Miroslav, a kol. Rozvoj telekomunikačného programu v TESLE Liptovský Hrádok do roku 2005. [s.l.] : [s.n.], 2023.
  • HUŠŤAVA, Viktor, a kol. TESLA Liptovský Hrádok v retrospektíve. Liptovský Hrádok : TESLA a.s., 2023. 98 s. ISBN 978-80-570-5178-7.

Tesla Litovel:

  • PINKAVA, Miroslav. Gramofony z Litovle : stručná historie slovem i obrazem. Litovel : M. Pinkava, 2010. 116 s.
  • VYROUBAL, Vojtěch. Mladé gramofony. Brno : V. Vyroubal, 2010. 129 s. ISBN 978-80-260-3750-7.
  • HOSŤÁK, Jan; ZEITHAML, Michal. Československé gramofony 1946–1993. Praha : Národní technické muzeum, 2021. 389 s. ISBN 978-80-7037-338-5.

Tesla Orava:

  • MEDVECKÝ, Jozef. 25 rokov koncernového podniku Tesla Orava : 1957-1982. 1. vyd. [Nižná nad Oravou] : Tesla Orava, 1982. 47 s.
  • GÁBIK, Milan, a kol. Tesla Orava a počítače RPP 16 : pamätnica zostavená pri príležitosti 50. výročia začatia výroby číslicových riadiacich počítačov 3. generácie RPP 16 v n.p. Tesla Orava. Žilina : Krupa Print, s.r.o., 2024. 221 s. ISBN 978-80-974266-3-7.

Tesla Pardubice:

  • ZELINKA, Lubor; TICHÝ, Čeněk. Počítače z Pardubic. 1. vyd. Praha : Powerprint, 2024. 59 + 13 s. ISBN 978-80-7568-837-8.

Tesla Piešťany:

  • Pamätnica z výstavy: História výskumu, vývoja a výroby elektronických súčiastok v Piešťanoch, konanej pri príležitosti 60. výročia vzniku závodu Tesly v Piešťanoch [online]. Žilina: VÚVT, 2022, [cit. 2025-03-08]. Dostupné online.

Tesla Rožnov:

  • ROUS, Bedřich. Tesla : náš celý život. 1. vyd. Rožnov pod Radhoštěm : Bedřich Rous, 2005. 169 s. ISBN 80-239-5353-2.
  • CHMELAŘ, Vladislav, a kol. Tesla Rožnov : Sborník 1949–2012. [Rožnov pod Radhoštěm] : Petr Novák – GIMLI,, 2012. 264 s. ISBN 978-80-903966-8-5.
  • CVIKL, Zdeněk, a kol. (NE)zapomenutá TESLA : Střípky z historie Tesly Rožnov pod Radhoštěm : Průvodce výstavou. Rožnov pod Radhoštěm : Valašské muzeum v přírodě, 2014. 96 s. Dostupné online. ISBN 978-80-87210-42-0.

Tesla Vráble:

  • GREGOR, Miro. Dvadsaťpäť rokov národného podniku Tesla Vráble. Vráble : Tesla, 1977. 72 s.
  • TRUNGEL, Ján. Teslácke memoáre. Nitra : ÚVTIP, 2005. 152 s.
  • TRUNGEL, Ján; HRADŇANSKÝ, Peter; HRUŠKOVIČ, Ján; ŠABÍK, Teodor. Inovácie Tesla Vráble. 1. vyd. Nitra : Garmond, 2013. 173 s. ISBN 978-80-89148-94-3.
  • TRUNGEL, Ján; HRADŇANSKÝ, Peter; HRUŠKOVIČ, Ján; ŠABÍK, Teodor, a kol. Teslácke memoáre II. 2. vyd. Nitra : Garmond, 2015. 189 s. ISBN 978-80-89703-22-7.

Pozri aj

  • JJ Electronic – slovenský výrobca elektrónok, nadväzujúci na výrobu v Tesle Třinec

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tesla (podnik) na českej Wikipédii.