Trondheim

	Trondheim
	Nidaros (historický názov)
	mesto
	Staré sklady na rieke Nidelva
Vlajka	Erb
	Pôvod názvu: zo starej nórčiny Þróndheimr
Krajina	Nórsko
Fylke	Sør-Trøndelag
Rieka	Nidelva
Súradnice	63°25′47″S 10°23′36″V / 63,42972°S 10,39333°V
Najvyšší bod	Storheia
- výška	595 m n. m.
Najnižší bod	hladina mora
- výška	0 m n. m.
Rozloha	587 km² (58 700 ha)
Obyvateľstvo	198 219
Hustota	337,68 obyv./km²
Založenie	997
Primátor	Rita Ottervik (Ap)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
	Poloha mesta v rámci Nórska
	Wikimedia Commons: Trondheim
	Webová stránka: www.trondheim.com
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 63°25′47″S 10°23′36″V / 63,42972°S 10,39333°V

Trondheim je prístavné mesto a samosprávna obec, nachádzajúca sa v strednom Nórsku na brehoch fjordu Trondheimsfjord a rieky Nidelva, ktorá ústi do spomínaného fjordu. S počtom obyvateľov približne 170 tisíc je to tretie najväčšie mesto v krajine. Trondheim bol prvým hlavným mestom Nórska, stále je korunovačným miestom nórskych kráľov (korunovaný tu bol aj vládnuci panovník Harald V.). Názov pochádza zo starej nórčiny (Þróndheimr) a voľne preložený znamená dobré miesto pre život.

Je centrom nórskeho výskumu, sídli tu NTNU (Nórska univerzita prírodných vied a technológie), s počtom študentov 20 000 druhá najväčšia univerzita v Nórsku, ako aj niekoľko menších vysokých škôl.

Dejiny

Osídlenie v oblasti Trondheimu je doložené už z neskorej kamennej doby (alebo medenej doby) - nøstvetská a lihultská kultúra a kultúra bojových sekier.

Mesto samotné bolo založil ešte vo vikingskej dobe kráľ Olaf I. v roku 997 pod názvom Kaupangen (trhovisko) ako kráľovské sídlo. Onedlho sa však začalo používať pomenovanie Nidaros (v starej nórčine Niðaróss - ústie rieky Nid). Hlavným mestom bol Nidaros až do roku 1217, keď Haakon IV. presídlil správu a kráľovský dvor do Bergenu.

Pútnické centrum

Nidaros sa stal centrom kresťanstva v Nórsku, prvý kostol zasvätený sv. Klimentovi postavil už Olaf I. Väčší rozmach však nastal až vtedy, keď sa na trón dostal Olaf II. (Svätý Olaf), ktorý zaviedol kresťanstvo ako štátne náboženstvo a v Nidarose zriadil biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Grimkill. Olaf II. bol však poväčšine pohanským ľudom a šľachtou pre svoje pokresťančovanie vnímaný ako zlý panovník, z krajiny bol vyhnaný na Kyjevskú Rus a pri pokuse o návrat bol zabitý sedliakmi v bitke pri Stiklestade.

Moc v Nórsku prebral Knut Veľký, no pod jeho krutovládou začali sedliaci spomínať na svojho, už mŕtveho vladára. Jeho ostatky boli prevezené do Nidarosu a onedlho sa začali šíriť zvesti o zázrakoch. Len pár rokov po jeho smrti bola započatá kanonizácia. Aj keď za svätého bol vyhlásený až v 11. storočí pápežom Alexandrom III., kostol v Nidarose, kde boli jeho ostatky uložené, sa stal najväčším pútnickým miestom v Škandinávii a Nidaros sa postupne rozrastal.

Arcibiskupstvo

Od 1153 sa Nidaros stal sídlom arcibiskupa, prvým arcibiskupom sa stal Jon Birgerson (predtým biskup v Stavangeri) a pod jeho správu patrili biskupstvá nielen v Nórsku (Oslo, Bergen, Stavanger a Hamar), ale aj na Orknejách, Islande a v Grónsku. Arcibiskupský úrad v meste pretrval až do roku 1537 keď v krajine prebehla reformácia. Arcibiskupský palác je jedna z najstarších stavieb v Škandinávii a arcidiecézna katedrála je najsevernejšie položená gotická katedrála na svete a druhá najvyššia v severnej Európe. Katedrála je aj miestom korunovácie nórskych kráľov.

Aj po presídlení hlavného mesta do Bergenu ostal Nidaros náboženským centrom krajiny, no v tomto období došlo k stagnácii v rozvoji, ktorá bola zapríčinená vzostupom hanzových miest a rast brzdili aj časté (a ničivé) požiare. Núteným odchodom arcibiskupa po prijatí protestantizmu postupne upadala aj „náboženská turistika“ a mesto dosť stratilo. V tomto období došlo aj k premenovaniu na Trondhjem.

Nový rozmach

17. storočie prinieslo po objave veľkých ložísk medi v neďalekom Rørose opätovný rozmach. Trondhjem nadobudol na význame ako prístav (Hanza už nemala také silné postavenie), exportovala sa vyťažená meď, ale aj drevo a ryby. Ďalšie z ničivých požiarov v rokoch 1651 (keď bolo zničených takmer 90 % mesta) a 1681 mali za následok veľkú obnovu a prestavbu, keď boli rozšírené ulice (aby sa zabránilo rýchlemu šíreniu ohňa) a viacero domov bolo postavených z kameňa (predtým bolo hlavným stavebným materiálom drevo). V tomto období bolo mesto na krátky čas (10 mesiacov) švédskym územím.

Industrializácia priniesla stavbu železničnej trate z baní v Rørose, neskôr aj železničné spojenie do Švédska a parolodnú trasu do Osla. Na začiatku 20. storočia mal Trondhjem približne 55 000 obyvateľov. V roku 1930 došlo ku krátkemu návratu pomenovania na Nidaros, no po referende sa obyvatelia rozhodli pre Trondhjem, ktorý sa vzápätí upravil (z dôvodu správneho pravopisu) na súčasný Trondheim.

Počas druhej svetovej vojny bol okupovaný nacistickým Nemeckom od 9. apríla 1940 (prvého dňa invázie do Nórska) až po koniec vojny 8. mája 1945. Nemci v Trondheime vybudovali ponorkovú základňu DORA 1, ktorú využívala 13. podmorská flotila vojenského námorníctva ríše. V súčasnosti je zo základne mestský archív a využíva sa aj na komerčné účely (z kotvištia ponoriek je osobný prístav). Nemci mali taktiež v pláne vybudovať v oblasti Trondheimu nové mesto pre 300 000 obyvateľov. Neu-Drontheim (Nový Trondheim) mal byť centrom germanizovanej Škandinávie a najväčšou námornou základňou severného Atlantiku.

Časti mesta

Do roku 2005 bol Trondheim rozdelený na päť mestských častí: Sentrum, Strinda, Nardo, Byåsen a Heimdal. Od prvého januára 2005 však boli obvody reorganizované na štyri:

Midtbyen
Østbyen
Lerkendal
Heimdal

Geografia

Mesto sa nachádza v centrálnej časti Nórska v kraji (fylker) Sør-Trøndelag, ktorého je zároveň hlavným mestom. Rozkladá sa pri ústi rieky Nidelva do fjordu Trondheimsfjord, asi 500 km južne od polárneho kruhu. Najvyšší bod je mesta Storheia (565 m). Súčasťou mesta je aj ostrov Munkholmen.

Klíma

Aj keď Trondheim leží pri pobreží Nórskeho mora, nemá klasickú morskú klímu, od otvoreného pobrežia je totiž chránený vrchmi. Priemerné teploty sú taktiež vyššie, ako by sa očakávalo od mesta ležiaceho nad 60. rovnobežkou, je to spôsobené prísunom teplejších morských vôd Golfským prúdom. Najvyššia zaznamenaná letná teplota bola 35 °C (v júli 1905), najnižšia zimná −26,1 °C (február 1899). Celoročný priemer je 9 °C, v letných mesiacoch je to 18 °C (najteplejší mesiac je júl), v zimných −6,5 °C (najchladnejším mesiacom je január).

Priemerný ročný úhrn zrážok je skoro 900 mm, býva rovnomerne rozložený na celý rok. Mesiac s najväčším úhrnom zrážok je september, najsuchší zasa apríl. Prvý sneh napadne často už v novembri, no snehová pokrývka sa často neudrží po celú zimu, najmä v nižších polohách.

Vysoká zemepisná poloha predurčuje aj východy a západy Slnka. V letných mesiacoch vychádza už o 3:00 ráno a zapadá až pred polnocou, pričom aj po západe zostáva tesne pod horizontom takže noci od mája do júla bývajú svetlé. V zime naopak vychádza až okolo 10:00, pohybuje sa veľmi nízko nad obzorom a zapadá už o 14:30.

Mesiac	január	február	marec	apríl	máj	jún	júl	august	september	október	november	december	ročne
Trondheim - mesačné štatistiky teplôt a zrážok
Najvyššie priemerné teploty (°C)	0,1	1,0	4,1	7,8	14,1	17,3	18,4	17,8	13,6	9,1	3,7	1,5	9,0
Najnižšie priemerné teploty (°C)	−6,5	−5,7	−3,0	0,3	5,0	8,8	10,3	9,8	6,6	3,3	−2,0	−4,8	1,8
Zrážky (mm)	63	52	54	49	53	68	94	87	113	104	71	84	892

Fauna a flóra

Napriek tomu že Trondheim je tretie najväčšie nórske mesto, v jeho blízkom okolí sa vyskytuje pomerne veľa živočíšnych druhov. Na rieke Nidelve sa vyskytujú vydry a bobry, v okolitých lesoch zasa jazvece a líšky, jelene a losy. Jelene a losy občas zachádzajú až do mesta, hlavne začiatkom mája, keď ako jednoročné opúšťajú matku a taktiež aj v zimných mesiacoch kvôli nedostatku potravy. V rekreačnej oblasti Bymarka sa vzácne vyskytuje aj rosomák. Z rastlinných porastov prevládajú ihličnany.

Kultúra

Divadlá

V Trondheime sa nachádzajú tri divadelné scény - Trøndelag Teater (najstaršie divadlo v severnej Európe, založené v 1816), alternatívne divadlo Teaterhuset Avant Garden a Theater Fusentast.

Múzeá a galérie

Nachádza sa tu aj niekoľko múzeí - múzeum v Arcibiskupskom paláci, kde sú umiestnené archeologické nálezy pochádzajúce z mesta a okolia, Nordenfjeldske Kunstindustrimuseum s rozsiahlou zbierkou nábytku, textílií, tapisérií a pod., Trondhjems Sjøfartmuseum - námorné múzeum, galéria Trondheim Kunstmuseum, výstava hudobných nástrojov z celého sveta Ringve museum, skanzen Trøndelag Folk Museum v hrade Sverresborg, múzeum polície, Sporveismuseet - múzeum električiek, židovské múzeum a prírodovedecké a historické múzeum Vitenskapsmuseet pri NTNU s expozíciami fauny a flóry, resp. archeologickými nálezmi od praveku. Súčasťou Vitenskapsmuseet je aj botanická záhrada Ringve botaniske hage.

Hudba

Trondheim je aj sídom niekoľkých hudobných telies, napr. symfonického orchestra, zoskupenia Trondheim Soloists a zboru Nidarosdomens Guttekor, jedného z najstarších a najväčších chlapčenských speváckych zborov v Európe.

Médiá

Regionálny denník Adresseavisen je najstarší vydávaný denník v Nórsku. V meste sa vysiela aj regionálna televízia TVAdresa a rádio RadioAdresa.

Cez rok sa v Trondheime uskutočňuje niekoľko festivalov:

hudobné festivaly St Olav Festival, festival komornej hudby (Trondheim kammermusikk festival) a džezový festival (jazzfest)
medzinárodný filmový festival Kosmorama
študentský festival ISFiT

Architektúra

Katedrála spolu s bývalým arcibiskupským palácom tvoria dominantu celého Trondheimu. Katedrála sa začala stavať v roku 1070, posledné práce boli ukončené okolo roku 1300. Nachádza sa v centre mesta a je miestom korunovácie nórskych kráľov od stredoveku a opätovne po získaní nezávislosti Nórska v 1814.

V katedrále sa nachádza hrobka svätého Olafa, ktorá bola v stredoveku najvýznamnejším pútnickým miestom celej Škandinávie. Pútnická trasa Sankt Olavs vei sa začínala v Oslo a jej dĺžka bola 640 km. V súčasnosti sa trasa znovu otvára ako turistická atrakcia a pútnické centrum v Trondheime vydáva úspešným účastníkom certifikáty o absolvovaní trasy.

Stiftsgården je kráľovská rezidencia v Trondheime, postavená v roku 1774 a používaná od 1800. So 140 izbami a celkovou zastavanou plochou približne 4 000 m² je to pravdepodobne najrozľahlejšia drevená stavba v severnej Európe.

Pevnosť Kristiansten Festning sa nachádza na vyvýšenine východne od mesta. Bola postavená koncom 17. storočia na obranu mesta z východu, no už začiatkom 19. storočia sa prestala používať.

DORA 1 je objekt bývalej námornej základne, ktorú postavili v Trondheime Nemci počas okupácie. Bunker má rozmery 153 × 105 m, jeho steny sú z betónu hrubého 3 m a strecha až 3,5 m. Po vojne sa objekt plánoval zničiť vyhodením do vzduchu dynamitom, no keďže boli oprávnené obavy že prípadný výbuch (aby dokázal zničiť tak mohutnú stavbu) by pravdepodobne zničil aj okolité budovy, od demolácie sa ustúpilo. Na krátky čas bol objekt sídlom nórskych obranných síl, v súčasnosti v ňom sídli mestský aj štátny archív a využíva sa aj komerčne (koncerty).

Koncom 90. rokov 20. storočia bola uskutočnená rozsiahla renovácia starých dokov a lodeníc v štvrti Nedre Elvehavn a vzniklo tam nové obytno-nákupné centrum. Viaceré budovy boli iba zrekonštruované, v centre zostali aj pôvodné stroje ako žeriav. V štvrti má v súčasnosti sídlo viacero pobočiek medzinárodných firiem (ako Google, PricewaterhouseCoopers, Deloitte atď.), niektoré konzuláty (britský, mexický a poľský), nachádzajú sa tu obytné domy, nákupné centrum Solsiden a hotel.

Školstvo

Najstaršou školou gymnaziálneho typu v Trondheime, ako aj v celom Nórsku, je Trondheim katedralskole založená v 1152. Vyššia stredná škola Brundalen videregående skole je zasa najväčšia stredná škola v kraji.

Norges Teknisk-Naturvitenskapelige Universitet (Nórska univerzita prírodných vied a technológie) je najväčšia univerzita v meste, s počtom študentov približne 20 000 je to zároveň druhá najväčšia univerzita v krajine. Univerzita vznikla v roku 1996 zlúčením viacerých vysokých škôl a výskumných inštitúcií. V súčasnosti má sedem fakúlt a úzko spolupracuje s nezávislým výskumným inštitútom SINTEF a s nemocnicou sv. Olafa.

Druhou najväčšou vysokou školou v Trondheime je Høgskolen i Sør-Trøndelag (HiST) s počtom študentov cez 7 000. Ďalej v meste sídlia Letecká akadémia kráľovských vzdušných síl, Dronning Mauds Mine (Quenn Maud University College) - bakalárske štúdium pedagogiky a Handelshøyskolen BI (Norwegian school of management BI).

Okrem nezávislého inštitútu SINTEF sa v Trondheime nachádza aj - NGU (Norges geologiske undersøkelse - Nórska geologická služba), čo je inštitúcia zriadená ministerstvom obchodu a priemyslu Nórska so zameraním na prírodné zdroje a environmentalistku.

Šport

Najznámejším trondheimským športovým klubom je Rosenborg BK, futbalový klub založený v roku 1917. Rosenborg je najúspešnejší nórsky futbalový klub, celkovo má na konte 21 titulov v najvyššej domácej ligovej súťaži a je aj deväťnásobným držiteľom nórskeho pohára. Pravidelne hráva aj v európskych klubových súťažiach, či už v Lige majstrov alebo v pohári UEFA. Domovským stánkom je Lerkendal Stadion postavený v 1947 v oblasti Lerkendal. V klube pôsobil do roku 2010 aj bývalý slovenský futbalový reprezentant Marek Sapara.

Okrem Rosenborgu v meste pôsobí aj niekoľko ďalších menších futbalových klubov, hádzanárske kluby (Byåsen Håndball Elite - päťnásobný víťaz ženskej nórskej ligy), hokejové kluby (Rosenborg 1934) a atletické kluby. V okolí mesta sa nachádza niekoľko lyžiarskych stredísk - Bymarka a Estenstadmarka, ako aj skialpinistické centrum Vassfjellet. V Trondheime je populárnym športom aj rybolov.

Doprava

Dopravu v meste zabezpečujú autobusy, ktorých linky premávajú od 5:00 až do polnoci, ako aj električky - v Trondheime sa nachádza najsevernejšie položená električková trasa na svete. Taktiež je možné využiť mestské bicykle, ktorých je 125 a dajú sa nájsť na rôznych stanovištiach v centre mesta od mája do októbra.

Neďaleko Trondheimu (19 km východne v obci Stjørdal) sa nachádza medzinárodné letisko Trondheim Airport, so skoro 4,5 miliónmi odbavených pasažierov ročne (údaje z 2008) štvrté najvyťaženejšie letisko v krajine. Z letiska je pravidelné medzinárodné denné spojenie do Kodane, Amsterdamu, Londýna a Štokholmu, ako aj vnútroštátne linky do Osla, Molde, Stavangeru a Bergenu.

Mestom prechádza európska cesta E6, železnica so spojeniami do Osla a Hamaru (južná trasa), Mo i Rany, Fauske a Bodø (severná trasa) a do Švédska (Östersund). Lodné spojenie obsluhujú linky Hurtigruten (nórsky pobrežný expres), ktoré zabezpečujú spojenie prakticky so všetkými prístavmi západného a severného Nórska.