Východná Európa

Východná Európa je rôzne definovaný európsky región. Ako nejednoznačný pojem má širokú škálu geopolitických, geografických, etnických, kultúrnych a sociálno-ekonomických konotácií. Jej východnú hranicu určuje pohorie Ural, zatiaľ čo západná hranica je vymedzená rôznymi spôsobmi.^[1] Úzke definície, v ktorých sa stredná a juhovýchodná Európa považujú za samostatné regióny, zahŕňajú Rusko, Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko a pobaltské štáty.^[2] Naopak, širšie definície zahŕňajú tiež niektoré alebo všetky balkánske krajiny a Vyšehradskú skupinu.^[3][4]

Región predstavuje významnú časť európskej kultúry; hlavné sociokultúrne charakteristiky východnej Európy boli historicky definované tradíciami východných Slovanov a Grékov, ako aj vplyvom východného kresťanstva, ktoré sa vyvíjalo v období Východorímskej ríše a Osmanskej ríše.^[5][6] Ďalšiu definíciu regiónu vytvorila studená vojna, keď bola Európa ideologicky rozdelená železnou oponou, pričom „východná Európa“ bola synonymom pre komunistické štáty tvoriace východný blok pod vplyvom Sovietskeho zväzu.^{[5][6][7][8][9][10][11]}

Tento pojem sa niekedy považuje za pejoratívny, a to prostredníctvom stereotypov o východnej Európe ako horšej (chudobnejšej, menej rozvinutej) v porovnaní so západnou Európou; pre neutrálnejšie zoskupenie sa niekedy používa pojem stredná a východná Európa.^[12][13][14]

Niektoré európske republiky bývalého Sovietskeho zväzu sa všeobecne považujú za súčasť východnej Európy:

• Rusko
• Bielorusko
• Ukrajina
• Moldavsko – niekedy sa považuje za súčasť Balkánu alebo juhovýchodnej Európy

Územia so sporným štatútom:

• Podnestersko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pobaltský štát

Región sa zaraďuje prevažne do východnej Európy so silnou asimiláciou so severnou Európou.

• Litva
• Lotyšsko
• Estónsko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stredná Európa

Pojem „stredná Európa“ historici často používajú na označenie štátov, ktoré v minulosti patrili do Svätej ríše rímskej, Habsburskej monarchie a Poľsko-litovskej únie.

V niektorých prípadoch sa „stredná Európa“ môže čiastočne prekrývať s „východnou Európou“ z obdobia studenej vojny. Nasledujúce krajiny niektorí komentátori označujú ako stredoeurópske, hoci iní ich stále považujú za východoeurópske.^[15][16][17]

• Poľsko
• Česko
• Slovensko
• Maďarsko – niekedy sa kvôli kultúrnym a historickým väzbám zaraďuje do regiónu Balkánu alebo juhovýchodnej Európy
• Slovinsko – zaraďuje sa tiež do južnej, resp. juhovýchodnej Európy

Bližšie informácie v článkoch: Juhovýchodná Európa a Balkánsky polostrov

Niektoré krajiny juhovýchodnej Európy možno považovať za súčasť východnej Európy. Niektoré z nich možno niekedy, aj keď zriedkavo, charakterizovať ako krajiny južnej Európy a niektoré možno zaradiť aj do strednej Európy.

V niektorých prípadoch sa „juhovýchodná Európa“ môže čiastočne prekrývať s „východnou Európou“ z obdobia studenej vojny. Nasledujúce krajiny niektorí komentátori označujú za juhovýchodnú Európu, hoci iní ich stále považujú za východoeurópske.^[18]

Podľa väčšiny definícií sa za súčasť Balkánu všeobecne považuje týchto jedenásť krajín:

• Rumunsko
• Bulharsko
• Grécko – politicko-ekonomicky zaraďované do západnej Európy
• Turecko (len európska časť – tzn. východná Trácia)
• Albánsko
• Severné Macedónsko
• Srbsko
• Čierna Hora
• Bosna a Hercegovina
• Chorvátsko
• Slovinsko – zaraďuje sa tiež do strednej Európy

Hoci tieto krajiny nemajú žiadne územie na Balkánskom polostrove, niekedy sa kvôli kultúrnym a historickým väzbám zaraďujú do regiónu Balkánu alebo juhovýchodnej Európy:^{[19][20][21][22]}

• Cyprus – geograficky je súčasťou juhozápadnej Ázie
• Maďarsko
• Moldavsko

Územia so sporným štatútom:

• Kosovo

OSN definuje východnú Európu ako krajiny:^[23]

• Rusko
• Bielorusko
• Ukrajina
• Moldavsko
• Rumunsko
• Bulharsko
• Poľsko
• Česko
• Slovensko
• Maďarsko

• Stredná Európa
• Západná Európa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná Európa
• Wikislovník ponúka heslo Východná Európa