Veporikum
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Veporikum je stredná tektonická jednotka centrálnych Západných Karpát, na severe je čiastočne nasunuté na južnú časť tatrika, na juhu je podobným spôsobom veporikum prekryté severnou časťou gemerika. Tvoria ho najmä paleozoické kryštalické bridlice a granitoidy, menej usadené a premenené horniny mladšieho paleozoika a mezozoika. Jeho geologické členenie nie je plne doriešené a je zatiaľ predmetom odborných diskusií.
Veporikum na povrchu buduje pás na západe ohraničený stredoslovenskými neovulkanitmi, na východe zasahuje do západnej časti Slovenského rudohoria (od masívu Kohúta). Významnú časť veporika tvorí východná (kráľovoholská) časť Nízkych Tatier na východ od sedla Čertovica, južná časť pohoria Branisko a Čierna hora. Zo severu je veporikum ohraničené čertovickou, na juhu lubenícko-margecianskou líniou. Predpokladá sa, že pokračovaním veporika by mohli byť aj predneogénne horninové komplexy vystupujúce v Zemplínskych vrchoch (tzv. zemplinikum)[1], ktoré sa značne odlišujú od ostatných geologických jednotiek Západných Karpát.
Pôvodne Zoubkom označované ako granidy (podľa staršieho názvu rieky Hron). Neskôr Andrusov zaviedol názov veporidy, ktorý je odvodený od študovaných typových oblastí vo Veporských vrchoch. Termín veporikum bol prvýkrát použitý v roku 1973 v Andrusovovej, Bystrického a Fusánovej práci Outline of the structure of the West Carpathians.
Geologická stavba
| Členenie podľa Zoubka (1957)[2] |
|---|
| Ľubietovská zóna |
| Krakľovská zóna |
| Kráľovohoľská zóna |
| Kohútska zóna |
| Členenie podľa Klinca (1966)[3] |
|---|
| Kráľovohoľský príkrov |
| Hronský komplex |
Väčšinu dnešného veporika tvorí predalpínske podložie, ktoré je veľmi podobné tatriku. Za najstaršie horniny veporika sú považované kryštalické bridlice (ortoruly, pararuly, migmatity) tiež ryolity, dacity a prípadne ich vulkanoklastiká, ktoré boli postihnuté rôznymi stupňami metamorfózy a najmä alpínskej diaftorézy. Pre veporikum je špecifické zachovanie niektorých čŕt pôvodnej hercýnskej stavby[4].
Granitoidy veporika sú od tatrických odlišné. Nachádza sa tu viacero typov špecifických variet granitov[5], sústredených v takzvanom veporskom plutóne. Veľká časť z nich je karbónskeho veku. Zriedkavé teleso pri Rochovciach spojené s vrchnokriedovou alpínskou kolíziou nevystupuje na povrch ale bolo zistené podľa geofyzikálnych indícií vrtným prieskumom.
Usadené horniny tvoriace obal kryštalinika, sa oproti ostatným geologickým celkom Západných Karpát vyznačujú výraznejšou alpínskou metamorfózou. Sú rozčlenené do dvoch hlavných jednotiek:
- Veľkobocká jednotka prítomná je v kráľovoholskej časti Nízkych Tatier, nadväzuje na fatrikum, tvorila južný okraj zliechovského trógu.
- Foederátska jednotka (tiež struženícka, či federátska alebo föderátska) je zachovaná len v južnej časti veporika (kohútske a kráľovohoľské pásmo). Nachádzajú sa v nej vrchnopaleozoické klastické horniny a nad nimi klasický sled triasových kremencov a verfénskych bridlíc a pokračujúci karbonátovou sedimentáciou.
Na veporiku ležia aj trosky chočského príkrovu (hronikum) a kryha muránskeho príkrovu (ktorý patrí do silicika)[6].
Podľa názorov niektorých geológov by mali patriť k skĺznutým častiam tzv. severného veporika viaceré tektonické jednotky tatrika (napr. belická jednotka Považského Inovca), bradlového pásma (manínska jednotka) alebo podvihorlatská iňačovsko-kričevská jendotka[7].
Oblasť veporika bola v období starších treťohôr (paleogénu) aspoň čiastočne zaliata morom, o čom svedčia relikty paleogénnych usadenín v oblasti Horehronského podolia. Neskôr v mladších treťohorách (miocéne) oblasť prekrývali viaceré sopky (Štiavnický stratovulkán, Poľana, Veporský stratovulkán).
Vývoj
Mezozoický vývoj veporika, ktorý nasledoval po násune jednotiek pochádzajúcich z Meliatickej oblasti na sever, mal vo vrchnej kriede za následok jeho pochovanie počas tzv. tuhárskej fázy pod horniny gemerika a na ňom nasunutých jednotiek. Toto pochovanie malo za následok rozsiahlu metamorfózu (amfibolitová fácia). Česť veporika bola v tomto období ponorená do hlbších častí kôry. V následnej kohútskej fáze došlo k odstrešeniu a spätnému vynoreniu, ktoré iniciovalo presun fatrika a zrejme i hronika (v prípade, že má hronikum skutočne vnútroveporický pôvod). Následná extenzia pozdĺž mierne uklonených zlomov spôsobila spätný pohyb blokov nadložného gemerika pozdĺž lubenícko-margecianskeho násunu[8]. Na toto obdobie štádia tzv. metamorfného kôrového komplexu (84 – 88 miliónov rokov) sa viaže aj výstup rochovského granitu[9]. Vynorenie, bolo natoľko extrémne, že v priebehu pomerne krátkeho obdobia bol eróziou celkom odstránený celý Veporský stratovulkán[10], ktorý bol ešte v badene a sarmate.
Referencie
- ↑ Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ Zoubek, V., 1957, Hranice gemeríd s veporidami. Geologické Práce, Zošit 46, s. 38 – 43
- ↑ Klinec, A., 1966, K problémom stavby a vzniku veporského kryštalinika. Sborník geologických vied, Západné Karpaty, 6, s. 7 – 28
- ↑ HUDECOVÁ, M.. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2008-07-23]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ KÚŠIK, Dušan. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2009-05-29]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ Kozur, H., Mock, R., 1996: New Paleogeographic and tectonic interpretations in the Slovak Carpathians and their implications for correlations with Eastern Alps. Part I: Central Western Carpathians. Mineralia Slovaca, 28, s. 151 – 174
- ↑ Janák, M., Plašienka, D., Frey, M., Cosca, M., Schmidt, S.Th., Lupták, B., Méres, Š., 2001: Cretaceous evolution of a metamorphic core complex, the Veporic unit, Western Carpathians (Slovakia): P-T conditions and in situ 40Ar/ 39Ar UV laser probe dating of metapelites. Journal of Metamorphic Geology, 19, s. 197 – 216
- ↑ Hraško, Ľ., Határ, J., Huhma, H., Mänträri, I., Michalko, J., Vaasjoki, M., 1999, U/Pb Zircon dating of the Upper Cretecous granite (Rochovce type) in the Western Carpathians. Kystalinikum, 25, s. 163 - 171
- ↑ Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., Dublan, L., 2001: Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca, 33, s. 159 – 178
