Vosk

Vosky alebo ceridyestery mastných kyselín s vyššími jednosýtnymi alebo dvojsýtnymi (voskovými) alkoholmi - najčastejšie cetylalkohol (C16), karnaubylalkohol (C24), cerylalkohol (C26) a myricylalkohol (C30). Vosk je jednoduchý lipid.

Živočíšne vosky majú v molekule alkoholy so 14 - 18 uhlíkmi, rastlinné s 26 - 30 uhlíkmi. Sú nepolárne a chemicky stabilné látky, ťažko hydrolyzovateľné. Pri normálnej teplote sú pevné, pri vyšších teplotách mäknú a roztápajú sa. Vosky tvoria základ mastí, kde plnia ochrannú a emulgačnú funkciu. Vosky najčastejši obsahujú kyselinu laurovú, myristovú, palmitovú a kyselina steárová.

Výskyt

Vyskytujú sa v živočíšnych a v rastlinných bunkách. V rastlinných bunkách tvoria ochranné povlaky (kutikulu) a chránia rastlinu pred vysychaním, najmä pri tropických rastlinách, a pred prenikaním patogénov. U živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne, kožušine a v planktónových organizmoch v mori.

Typy voskov

Zvierací a hmyzí vosk

  • žltý vosk (lat. cera flava) - produkovaný včelou
  • biely vosk (lat. cera alba) - produkovaný včelou
  • lanolín (lat. cera lanae) - vosk z ovčej vlny
  • čínsky vosk - produkovaný hmyzom Coccus ceriferus
  • šelak - produkovaný hmyzom Coccus lacca
  • spermacet - z dutiny a tuku veľryby Physeter macrocephalus

Rastlinné vosky

  • vavrínový vosk - z bobúľ nového korenia
  • Kandelilla vosk - z kra v Mexiku ( Euphorbia cerifera a Euphorbia antisyphilitica)
  • karnaubský vosk - z palmy (Copernica prunifera)

Vlastnosti voskov

Použitie človekom

Najčastejšie vosky

  • cetylalkohol C16H33OH
  • stearylalkohol C18H37OH
  • myricyalkohol C30H61OH