Zelené pleso
Zelené pleso | |
Zelené pleso kežmarské | |
Pleso | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Tatry |
Okres | Poprad |
Obec | Tatranská Lomnica |
Súradnice | 49°12′30″S 20°13′15″V / 49,208333°S 20,220833°V |
Dĺžka | 0,188 km |
Šírka | 0,136 km |
Hĺbka | 4,5 m |
Rozloha | 0,01770 km² (2 ha) |
Nadmorská výška hladiny | 1 545 m n. m.[1] |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Zelené pleso | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zelené pleso[2] (ľudovo Zelené pleso kežmarské[chýba zdroj]; poľ. Zielony Staw, Zielony Staw Kiezmarski, nem. Grünsee, Grüner See, Kesmarker Grüner See, maď. Zöld-tó, Késmárki Zöld-tó) je morénové pleso v Doline Zeleného plesa. Nachádza sa v historickom chotári mesta Kežmarok v nadmorskej výške 1 545 m n. m., má rozlohu 1,78 ha a je hlboké 4,5 m.[1] Na severnej strane plesa stojí Chata pri Zelenom plese.
Názov
Nápadne zelenkastá farba plesa zaujala už prvých hľadačov pokladov, poľovníkov na kamzíky, ktorí si nevedeli vysvetliť čo spôsobuje túto neobyčajnú farbu vody. Vymýšľali romantické bájky o drahokame, ktorý sa zrútil do plesa zo stien Jastrabej veže. Túto rozprávku ľahko prijímali prví turisti a bádatelia, ktorí sa objavili na brehoch plesa. Vysvetlenie sa našlo neskôr. Voda má zelenkastú farbu z prameňov, ktoré vyvierajú z dna plesa. Traduje sa, že pleso bolo pôvodne väčšie, ale gróf Tököly dal prebúrať prirodzenú hrádzu, keď hľadali jeho strateného syna. V starších literárnych prácach sa píše, že pleso pôvodne siahalo až po Jastrabiu vežu. Uhorský karpatský spolok sa v roku 1880 zaoberal plánom prinavrátiť plesu pôvodnú rozlohu, ale nakoniec z toho zišlo, lebo nemal na realizáciu projektu potrebné finančné prostriedky. V tlači sa prvý raz objavuje meno plesa v roku 1644 u Davida Frölicha v podobe Grünsee. Prvá mapa, ktorá ho zachytáva, je Plán Spiša z roku 1760, kde má označenie Grine S. Pleso je v tomto pláne nesprávne zakreslené na sever od Belianskych Tatier.[3]
Turistika
- Z Tatranskej Lomnice po značke na Skalnaté pleso, potom po značkovanej Tatranskej magistrále smerom na sever na Huncovskú vyhliadku, potom po svahu Huncovského štítu do Sedla pod Svišťovkou a ďalej po chodníku popri Čiernom plese k Zelenému plesu.
- Z Tatranskej Kotliny po značke na Šumivý prameň, okolo chaty Plesnivec k Veľkému Bielemu plesu a po značke k Chate pri Zelenom plese.
- Sú aj iné varianty medzi nimi najľahší je z autobusovej zastávky Kežmarská Biela voda (medzi Tatranskými Matliarmi a Kežmarskými Žľabmi) po značke k Zelenému plesu.[4]
Galéria
-
Zelené pleso kežmarské
Referencie
- ↑ a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ Názvy vôd [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zelené pleso