Johann Strauss mladší (* 25. október1825, Viedeň, Rakúsko – † 3. jún1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, štvorylky, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.
Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Jeho dvaja bratia, Josef a Eduard, sa tiež stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.
Kráľ valčíkov
Začiatkom 19. storočiaKarl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre viedenské publikum a svojím malým 4- až 5-členným orchestrom ho vyzýval do tanca.
Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel mať kníhviazača. No Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10-ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse, a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.
Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa aj z jeho synov stali hudobníci, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, no na druhej strane ho matka podporovala v štúdiu hudby, z čoho vznikali rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala sa rivalita medzi otcom a synom.
V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayer, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilou Debutquadrille a polkouHerzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj a syn sa musel skrývať pred políciou.
Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobyť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné správanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Josefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil, po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou, pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu dopravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886. Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).
V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chrlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.
Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."
Operetný skladateľ
Veľký moment prišiel 10. októbra1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu. Jej názov bol Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libreto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa. Časom sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).
V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol rakúskym občanom.
Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť.
Straussove hudobné motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.
Strauss ml. na plátne
V roku 1983 spoločnosť MGM predstavila príbeh Straussovho života vo filme Veľký valčík. V tom čase pristupovali filmoví producenti k faktom trochu svojsky, preto zostáva tento film prinajmenšom pôvabným filmovým muzikálom. K najpozoruhodnejším využitiam Straussovej hudby došlo v slávnom filme Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea. V tajuplnom tichu vesmíru pôsobí hladko a elegantne roztancovaná romantická partitúra valčíka Na Krásnom Modrom Dunaji magicky a vo filmovom divákovi zanechá nezabudnuteľný dojem.
Zoznam diel
Valčíky
Sinngedichte op. 1 (1844)
Gunst-Werber waltzer op. 4 (1844)
Die jungen Wiener op. 7 (1845)
Jugendträume op. 12 (1845)
Jeny Linder waltzer op. 21 (1846)
Die Österreicher op. 22 (1846)
Zeitgeister op. 25 (1846)
Die Sanguiniker op. 27 (1846)
Irenen walzer op. 32 (1847)
Architekten-Balltänze op. 35 (1847)
Die Sängerfahrten op.41 (1847)
Klänge aus der Valachei op. 50 (1848)
Frieheitslieder op. 52 (1848)
Burschenlieder op. 55 (1848)
Einheitsklänge op. 62 (1849)
Aeols-Töne op. 68 (1850)
Lava ströme op. 74 (1850)
Louisen-Sympathieklänge op. 81 (1850)
Rhadamantus-Klänge op. 94 (1851)
Idillen-waltzer op. 95 (1851)
Viribus unitis op. 96 (1851)
Gambrinustänze op. 97 (1851)
Frauenkäferln op. 99 (1851)
Mephistos Höllenrufe op. 101 (1851)
Windsor-klänge op. 104 (1852)
Liebeslieder op.114 (1852)
Phönix-Schwingen op. 125 (1853)
Vermählungs-Toaste op. 136 (1853)
Knallkügerln op. 140 (1853)
Novellen op. 146 (1854)
Schallwellen op. 148 (1854)
Ballgeschichten op. 150 (1854)
Myrtenkränze op. 154 (1854)
Nachtfalter op. 157 (1854)
Sirenen op. 164 (1855)
Man lebt nur Einmal! op. 167 (1855)
Freudensalven op. 171 (1855)
Erhöhte Pulse op. 175 (1856)
Juristenball-Tänze op. 177 (1856)
Abschiedsrufe op. 179 (1856)
Libellen op. 180 (1856)
Grosfürstin Alexandra-Waltzer op. 181 (1856)
Krönungslieder op. 183 (1856)
Paroxysmen op. 189 (1857)
Phänomene-waltzer op. 193 (1857)
Telegraphische Depeschen op. 195 (1857)
Souvenir de Nizza op. 200 (1857)
Vibrationen op. 204 (1858)
Cycloyden op. 207 (1858)
Spiralen op. 209 (1858)
Abschied von St. Petersburg op. 210 (1858)
Promotionen op. 221 (1859)
Reiseabenteuer op. 227 (1859)
Lebenswecker op. 232 (1860)
Accelerationen op. 234 (1860)
Immer heiterer op. 235 (1860)
Thermen op. 245 (1861)
Grillenbanner op. 247 (1861)
Wahlstimmen op. 250 (1861)
Dividenden op. 252 (1861)
Die ersten Kuren op. 261 (1862)
Patronessen op. 264 (1862)
Motoren op. 265 (1862)
Konkurrenzen op. 267 (1862)
Carnevals-Botschafter op. 270 (1862)
Leitartikel op. 273 (1863)
Morgenblätter op. 279 (1864)
Studentenlust op. 285 (1864)
Aus den Bergen op. 292 (1865)
Feuilleton op. 293 (1865)
Bürgersinn op. 295 (1865)
Hofballtänze op. 298 (1865)
Flugschriften op. 300 (1866)
Wiener Bonbons op. 307 (1866)
Feen-märchen op. 312 (1866)
An der schönen blauen Donau op.314 (1867)
Künsterleben op. 316 (1867)
Telegramme op. 318 (1867)
Die Publicisten op. 321 (1868)
Geschichten aus dem Wiener Wald op. 325 (1868)
Erinnerung on Covent Garden op. 329 (1867)
Illustrationen op. 331 (1869)
Wein, Weib und Gesang op. 333 (1869)
Aus dem Pawlowsk Walde op. 336 (1869)
Freucht euch des Lebens op. 340 (1870)
Neu Wien op. 342 (1870)
Tausend und eine Nacht op. 345 (1871) – motívy z operety Indigo und vierzig Räuber
Wiener Blut op. 354 (1873)
Karnevalsbilder op. 357 (1873) - motívy z operety Karneval in Rome
Bei uns z’ Haus op. 361 (1873)
Wo die Zitronen blüh’n op. 364 (1874)
Du und Du op. 367 (1874) – motívy z operety Netopier (Fledermaus)
Calistro waltzer op. 370 (1875) – motívy z operety Cagliostro in Wien
O schöner Mai! op. 375 (1877)
Kenst du mich ? op. 381 (1878) - motívy z operety Blindekuh
Rosen aus dem Süden op. 388 (1880) – motívy z operety Das Spitzentuch der Königin
Norseebilder op. 390 (1879)
Myrtenblüten op. 395 (1881)
Kuss-watzer op. 400 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
Italienischer Waltzer op. 407 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
Frühlingsstimmen op. 410 (1883)
Lagunen-waltzer op. 411 (1883) - motívy z operety Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig)