Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
3-inch Gun Motor Carriage M10
3-inch GMC M10 v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene
Základná charakteristika
Posádka
5
Dĺžka
5,97 m
Šírka
3,05 m
Výška
2,89 m
Hmotnosť
29,6 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie
12-57 mm
Hlavná zbraň
3-inch Gun M7 s uchytením M5
Sekundárne zbrane
guľomet kalibru 12,7 mm
Pohon a pohyb
Pohon
M10: General Motors 6046 twin diesel; 375 hp (280 kW)
M10A1: Ford GAA V8; 450 hp (336 kW) 375 hp (276 kW) / 450 hp (336 kW)
Odpruženie
torzné tyče
Max. rýchlosť
51 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
M10: 12.68 hp/tona
M10A1: 15.50 hp/tona
Dojazd
300 km
Priechodnosť
3-inch Gun Motor Carriage M10 bol americkýstíhač tankov, zostrojený a používaný počas 2. svetovej vojny. Jeho vývoj sa začal v roku 1942 na základe požiadavkov armády. Stíhač tankov bol vyvinutý na podvozku tanku M4 Sherman. Mal vežu umiestenú viacej dozadu, v ktorej bol osadený trojpalcový kanón M7. Ako obranu nainštalovali guľomet Browning kalibru 12,7 mm. Do konca vojny bolo vyrobených 6406 kusov oboch verzií a 300 podvozkov ( použitých ako delostrelecké ťahače )
Verzie
M10 - základná verzia, dieselová podvozková skupina M4A2
M10A1 - alternatívna verzia, benzínová podvozková skupina M4A3
Okrem Američanov bol používaný aj Spojeným kráľovstvom, ZSSR, Kanadou, Poľskom a Francúzskom. Stíhače tankov sa prvýkrát nasadili v Tunisku, potom v Normandii a na území Nemecka. Boli také účinné, že sa používali aj po 2. svetovej vojne. Ich následovníkom bol M36 Slugger (Jackson).