Maria Curieová-Skłodowská
| Maria Curieová-Skłodowská rod. Maria Salomea Skłodowska | |
| francúzsko-poľská chemička a fyzička | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Vedecké pôsobenie | Parížska univerzita |
| Alma mater | Parížska univerzita ESPCI |
| Významní profesori | Gabriel Lippmann |
| Významní študenti | André-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey |
| Ocenenia | |
| Nobelova cena za fyziku (1903) Davyho medaila (1903) Matteucciho medaila (1904) Medaila Elliotta Cressona (1909) Albertova medaila (1910) Nobelova cena za chémiu (1911) Cena Willarda Gibbsa (1921) | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 7. november 1867 Varšava,Ruská ríša |
| Úmrtie | 4. júl 1934 (66 rokov) Passy, Francúzsko |
| Štátna príslušnosť | Poľsko (narodením) Francúzsko (sobášom) |
| Manžel | Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906) |
| Deti | Irène Joliotová-Curieová (* 1897 – † 1956) Ève Curieová (* 1904 – † 2007) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Maria Curieová-Skłodowská (plné texty diel autora) |
 | Maria Curieová-Skłodowská (multimediálne súbory na commons) |
Maria Curieová-Skłodowská[1], rodená Maria Salomea Skłodowska,[2] (* 7. november 1867, Varšava, Ruská ríša – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa, chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.
Meno
Jej rodné meno sa písalo aj ako Maria Skłodowska. V súčasnosti je medzinárodne známa ako Marie Curie-Skłodowska, občas sa však používa aj tvar s inverzným priezviskom, teda Maria Skłodowska-Curie. Občas sa na jej označenie využíva aj tvar Madam Curie. V slovenčine sa zvykne používať aj podoba Marie/Maria/Mária Curie (prípadne Curieová), respektíve Curie-Sklodowská (Curieová-Sklodowská) (bez písmena ł a s dlhým a [á] na konci), preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu však nemá nijaké opodstatnenie.
Úspechy
K jej najväčším úspechom patrí:
- teória rádioaktivity
- technika delenia rádioaktívnych izotopov
- objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.
Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky: prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
Štúdiá na Sorbonne
V roku 1891 Curieová-Skłodowská urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala a po večeroch doučovala, pričom si tak zarábala na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.
Rádium a polónium
V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curieho, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke s jej poľskou katolíckou rodinou. V roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť namáhavú tému – zistiť, prečo je rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
Marie, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debierna, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debierna to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.
Laboratórium na Sorbonne
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Curiemu miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[3] Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz, následkom zrážky podľahol. Curieová-Skłodowská tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curieho a jej vedenie zveriť Curieovej-Skłodowskej. V roku 1906 sa Curieová-Skłodowská stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Ústav pre rádium
V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curieová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.
1. svetová vojna
Počas prvej svetovej vojny sa Curieová-Skłodowská stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, známych ako "Petits Curies"[4], ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala jej dcéra Irène.
Po vojne
Po vojne Curieová-Skłodowská naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława Dłuska, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curieovej-Skłodowskej na ústave tiež študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Curieová-Skłodowská sfárala do bane Svornost v Jáchymove.
Marie Curieová-Skłodowská zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.
Referencie
- ↑ Curieová-Skłodowská, Maria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 660.
- ↑ Marie Curie na Encyclopædia Britannica
- ↑ Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.
- ↑ Marie Curie the scientist [online]. [Cit. 2021-08-29]. Dostupné online.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská
Externé odkazy
- http://hum.amu.edu.pl/~zbzw/ph/sci/msc.htm Archivované 2004-09-01 na Wayback Machine po anglicky
- http://www.ptchem.lodz.pl/pl/muzeum.html Archivované 2005-02-04 na Wayback Machine
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1903
- Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1911
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.