Rodopi (okres)

Rodopi
Родопи
okres
pohorie Rodopy v oblasti okresu pri dedine Ustina
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Adm. centrum Plovdiv
Počet sídiel 21 dedín
Rozloha 524 km² (52 400 ha)
Obyvateľstvo 32 602 (2011) [1]
Hustota 62,22 obyv./km²
Poloha na mape Bulharska
Poloha na mape Bulharska
Wikimedia Commons: Rodopi Municipality
Webová stránka: rodopi-bg.org/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rodopi (bulh. Община Родопи – Obština Rodopi) je okres v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku v Hornotráckej nížine a v pohorí Rodopy.[2][3] Žije tu vyše 30 tisíc stálych obyvateľov[3] v 21 sídlach.[2][3] Okres bol vytvorený vládnym dekrétom č. 3182 zo 17. novembra[3] 1987,[2][3] oddelením od okresu Plovdiv.[2]

Geografia

Okres patrí pod Trácko-strandžanskú prírodne-geografickú oblasť a v rámci nej leží na území Hornotráckej podoblasti. Leží v Plovdivskej oblasti a so svojou plochou približne 524 km² zaberá zhruba 10% tejto oblasti. Približne 300 km² z rozlohy okresu sa nachádza na území pohoria Rodopy.[4]

Vodstvo

Najvýznamnejšie rieky, ktoré pretekajú cez okres sú Marica, Asenica, Văča a Părvenecka reka.[2]

Sídla

Na území okresu sa nachádza 21 dedín. Celkovo 7 obcí z tohto počtu leží priamo v pohorí Rodopy.[2][5] V okrese sa nenachádza žiadne sídlo so štatútom mesta.[5]

Dediny tvoriace okres Rodopi: Belaštica (bulh. Белащица), Bojkovo (bulh. Бойково), Branipole (bulh. Браниполе), Brestnik (bulh. Брестник), Brestovica (bulh. Брестовица), Calapica (bulh. Цалапица), Čuren (bulh. Чурен), Dedevo (bulh. Дедево), Hrabrino (bulh. Храбрино), Izvor (bulh. Извор), Jagodovo (bulh. Ягодово), Kadievo (bulh. Кадиево), Krumovo (bulh. Крумово), Lilkovo (bulh. Лилково), Markovo (bulh. Марково), Orizari (bulh. Оризари), Părvenec (bulh. Първенец), Sitovo (bulh. Ситово), Skobelevo (bulh. Скобелево), Ustina (bulh. Устина), Zlatitrap (bulh. Златитрап)[5]

Administratívne centrum okresu sídli v Plovdive, teda mimo hraníc okresu samotného.[6]

Charakteristika

Prírodné a klimatické podmienky ako aj geografická poloha robia okres významnou predmestskou zónou Plovdivu s vysokým hospodárskym, kultúrnym a turistickým potenciálom. Prevažná väčšina obyvateľov okresu žije v dedinách, ktoré ležia v rovinatých častiach okresu, alebo v dedinách na úpätí Rodop. V dedinách, ktoré sa nachádzajú priamo v horských častiach Rodop (dediny Izvor, Bojkovo, Dedovo, Sitovo, Lilkovo, Skobelevo a Čuren) žijú približne len 2% obyvateľov okresu. Najväčším sídlom okresu je Calapica kde v roku 2008 žilo takmer 2500 obyvateľov a najmenším sídlom je horská dedina Čuren, kde žije menej ako 10 stálych obyvateľov.[2]

Obyvateľstvo

Podľa údajov z roku 2011 žilo vtedy na území okresu 32 602 obyvateľov, z toho 15 969 mužov a 16 633 žien.[7]

Hospodárstvo

Okres patrí k najvýznamnejším poľnohospodárským regiónom Plovdivskej oblasti. Pestuje sa najmä zelenina, rozšírené je aj ovocinárstvo, obilninárstvo, ako aj pestovanie viniča a húb. Okres je významným vinárskym centrom južného centrálneho Bulharska, pričom tradičné vinárske sídla pkresu sú Brestnik, Brestovica, Părvenec a Markovo.[2]

Doprava

Cez územie okresu prechádza diaľnica na trase Sofia – Plovdiv – Burgas/Svilengrad ako aj cesta spájajúca cez pohorie Rodopy mestá Plovdiv – Asenovgrad – Smoľan.[2]

Zaujímavosti okresu

Medzi najvýznamnejšie zaujímavosti okresu patria napríklad Belaštinský monastier pro dedine Belaštica,[2] chránená lokalita Činarite pri tej istej dedine,[8] alebo Ustinský vodopád pri dedine Ustina.[9]

Galéria

Referencie

  1. ↑ https://www.rodopi-bg.org/index.php?option=com_content&view=article&id=87&Itemid=110
  2. ↑ a b c d e f g h i j BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 53 – 55. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d e www.rodopi-bg.org
  4. ↑ w3.rodopi-bg.org
  5. ↑ a b c rodopi-bg.org
  6. ↑ http.rodopi-bg.org
  7. ↑ 3w.rodopi-bg.org
  8. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 42. (po bulharsky)
  9. ↑ EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 95 – 96. (po bulharsky)

Iné projekty