Slabika

O jednotke informácie pozri bajt.

Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.:

  • fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka
  • nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola]
  • najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978]
  • jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]
  • základná syntagmaticko-paradigmatická fonotkatilná a fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom sonority v ktorom sa manifestuje kontrastnosť a dištinktívne príznaky fonických prvkov a ktorý je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov v príslušnom jazyku.
  • Každá slabika = 1 vrchol sonority (najzvučnejší vrchol = vokál)


Rozlišuje sa najmä:

  • zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused)
  • otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slabika
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slabika
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.