Starship (raketa)

Systém Starship predstavuje plne znovupoužiteľnú dvojstupňovú superťažkú nosnú raketu americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Starship pozostáva z prvého stupňa nazývaného Super Heavy a druhého stupňa, ktorý je zároveň aj kozmickou loďou, tiež s názvom Starship. Starship je navrhnutý na prepravu posádky i nákladu na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac, Mars a ďalej. Starship bude schopný dopraviť na obežnú dráhu Zeme viacej než 100 ton nákladu. Podľa pôvodných plánov sa mal prvý skúšobný let uskutočniť už v roku 2020, ale v tomto roku došlo len ku skoku prototypu do výšky 12,5 km. V roku 2023 Starship vykonal dva skúšobné lety bez posádky a nákladu, pričom oba skončili haváriou. V roku 2024 absolvoval zatiaľ (k októbru 2024) ďalšie tri skúšobné lety s čoraz lepšími výsledkami.

Nosný systém Starship vzišiel z konceptu BFR (Big Falcon Rocket alebo tiež Big Fucking Rocket), ktorý bol verejnosti predstavený v roku 2016 ako Medziplanetárny dopravný systém (Interplanetary Transport System, ITS). Táto obria raketa s priemerom 12 m mala mať výšku až 122 m. V roku 2017 však došlo k zmene návrhu a raketa sa zúžila na 9 m s výškou 106 m. Tento koncept už Elon Musk nazval „BFR“.

V roku 2018 koncept prešiel ďalšími zmenami a boli pridané aerodynamické plochy na lepšiu stabilizáciu vesmírnej lode počas preletu rôzne hustými atmosférami kozmických telies. Pôvodne mala byť celá konštrukcia vyrobená z uhlíkových kompozitov, ale v roku 2018 sa rozhodlo použiť nehrdzavejúcu oceľ. Konkrétne má ísť o upravenú vysoko kvalitnú nehrdzavejúcu oceľ 301. Elon Musk tiež oznámil, že raketa bola premenovaná na Starship.^[1]

Podľa súčasných informácií má byť raketa vysoká 118 m.^[2] Bude dvojstupňová, pričom oba stupne budú môcť pristáť na zemi. Raketa bude schopná dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme vyše 100 ton nákladu.^[3]

Na počiatočné testovanie sa použil technologický demonštrátor Starhopper, na ktorom sa vykonali prvé statické zážihy motora Raptor a 25. júla 2019 úspešne prebehol prvý nepripútaný „skok“ do výšky okolo 20 m.^[4] Druhý a posledný pokus prebehol 27. augusta, pričom Starhopper tentoraz vystúpal do výšky 150 m a potom mäkko pristál.^[5] Skúšobné lety lode Starship sa začali v roku 2020. Prvý sa uskutočnil 4. augusta 2020 a išlo o skok prototypu SN5 do výšky 150 m.

Loď má byť dostupná v štyroch variantoch:^[6]

• pilotovaná loď: bude dopravovať ľudí do vesmíru.
• tanker: dopraví na obežnú dráhu zásoby paliva pre diaľkové lety pilotovanej lode na Mesiac či Mars.
• bezpilotná loď: veľkotonážna nákladná kozmická loď, ktorá bude disponovať veľkými dverami na vypustenie nákladu na obežnej dráhe.
• lunárny Starship: upravená a zjednodušená verzia Starship určená na dopravu osôb a nákladu na povrch Mesiaca. Predstavená v rámci programu NASA na vývoj lunárneho modulu pre program Artemis.^[7]

Super Heavy je prvý stupeň, ktorý vynesie loď Starship na obežnú dráhu a potom zase bezpečne pristane na pristávacej ploche. Na výšku bude merať 70 m a poháňať ho bude 33 motorov Raptor spaľujúcich podchladený kvapalný metán a kvapalný kyslík s celkovým ťahom 74,43 MN. Sedem riadiacich motorov umiestnených uprostred bude schopných náklonu, pričom ostatné motory budú po obvode umiestnené na pevno.

Druhým stupňom je vesmírna loď Starship vysoká 50 m, ktorá bude tiež znovupoužiteľná a má byť schopná pristáť na povrchu s atmosférou i bez nej, napríklad na Mesiaci. Vybavená bude celkovo šiestimi motormi Raptor, pričom tri z nich budú určené na použitie vo vákuu a tri na použitie v atmosfére. Bude slúžiť na prepravu až 100 ľudí alebo ako nákladná loď. Počíta sa s možnosťou dotankovania nádrží na obežnej dráhe Zeme, vďaka čomu bude Starship schopný letu na veľké vzdialenosti, napríklad k Marsu.

20. apríla 2023, po jednom odklade, Superheavy Starship absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil. Štart napáchal veľké škody na rampe. Motory pri zážihu vyhĺbili svojimi spalinami pod štartovacím stolom kráter a úplne odparili betón, ktorý sa na tom mieste nachádzal.^[8]

18. novembra 2023 spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Super Heavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala, pravdepodobne aktiváciou autodeštrukčného systému.^[9]

14. marca 2024 prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k zážihu motorov Starship, separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship po vypnutí motorov pokračovala po balistickej dráhe s apogeom 234 km, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy, vo výške 65 km došlo k strate telemetrie a loď po prelete atmosférou dopadla do Indického oceána.^[10][11]

6. júna 2024 zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.^[12]

13. októbra 2024 dosiahla zostava pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.^[13]

19. novembra 2024 zostava podstúpila šiestu letovú skúšku. Jej priebeh mal byť podobný prechádzajúcemu letu. Pristátie stupňa Superheavy na jej rampe medzi ramená Mechanzilla však bolo v priebehu letu odvolané. Neskôr bolo zverejnené, že za tým boli technické problémy na veži, konkrétne strata komunikácie medzi riadiacim strediskom a samotnou vežou. Hoci i napriek tomu mal byť systém Mechanzilla schopný raketu zachytiť, z bezpečnostných dôvodov sa zachytenie odvolalo. Stupeň Superheavy namiesto toho hladko dosadol na hladinu Mexického zálivu. Potom sa podľa očakávaní prevrátil a explodoval. Jeho horná časť zostala niekoľko hodín plávať na hladine.^[14]

Loď Starship, ktorá bola v tomto lete testovaná až na hranice odolnosti, nad hranicou atmosféry úspešne vykonala testovací zážih motoru Raptor. Išlo o test deorbitačného zážihu, hoci dráha tohto (ako aj predošlých) testovacieho letu bola zvolená tak, že kozmická loď bola schopná vrátiť sa do atmosféry aj bez motorického manévru. Superheavy napriek predpokladom prežila zostup atmosférou a aj ona hladko pristála na vodnej hladine.^[15][16] Bol to posledný let Starship prvej generácie.

16. januára 2025 prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship, prvý let Starship druhej generácie. Prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.^[17]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starship (raketa)

Kozmonautický portál

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Vše o Starship (po česky)