Würzburská rezidencia
Súradnice: 49° 47' 34” s. š., 9° 56' 19” v. d.
| Würzburgská rezidencia s nádvorím, záhradami a Rezidenčné námestie* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Nemecko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, iv |
| Identifikačné č. | 169 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 1981 (5. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Würzburská rezidencia je rozľahlý palác v bavorskom meste Würzburg, na ktorého výstavbe sa podieľali prední barokoví architekti ako Johann Lukas von Hildebrandt, Maximilian von Welsch a Robert de Cotte. Výstavba paláca prebiehala v 1. polovici 18. storočia a po jej dokončení mal palác tri krídla s nádvorím uprostred a niekoľko sto izieb.
V súčasnosti patrí k najvýznamnejším pamiatkam Nemecka, od roku 1981 je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Fresková výmaľba
Interiéry kniežacej rezidencie vynikajú impozantnou freskovou výmaľbou. Jedným z významných umelcov, podieľajúcich sa na jej realizácii, bol popredný predstaviteľ talianskeho neskorobarokového maliarstva Giovanni Battista Tiepolo. Od apríla 1751 do októbra 1753 tu spolu so svojimi synmi Giovannim Domenicom a Lorenzom Baldisserom pracoval v službách kniežaťa-biskupa Karola Filipa von Greiffenklau. Výsledkom sú monumentálne alegorické fresky na strope a stenách Cisárskej sály: Apolón privádza Barbarossovi nevestu Beatrice Bourbonskú, Investitúra biskupa Harolda, Barbarossova svadba, a na strope hlavného schodiska: Apoteóza kniežaťa-biskupa Karola Filipa von Greiffenklau, Olymp a alegórie štyroch svetadielov (Európy, Afriky, Ameriky a Ázie).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Würzburská rezidencia
Zdroje
- G. Piovene, A. Pallucchiniová, Giambattista Tiepolo, Odeon, Praha, 1987
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Würzburská rezidence na českej Wikipédii.
