Andorra

O rovnomennom hlavnom meste pozri Andorra (mesto).
Andorrské kniežatstvo
Vlajka Andorry Štátny znak Andorry
Vlajka Znak
Národné motto:
Virtus Unita Fortior (lat.)
(Zjednotená statočnosť je silnejšia)
Štátna hymna:
El Gran Carlemany, Mon Pare
Miestny názov  
 • dlhý Principat d'Andorra
 • krátky Andorra
Hlavné mesto Andorra la Vella
42°30′ s.š. 1°31′ v.d.
Najväčšie mesto Andorra
Úradné jazyky katalánčina


Štátne zriadenie
hlava štátu (spolukniežatá)

predseda vlády 		parlamentné kniežatstvo
Emmanuel Macron a
Joan Enric Vives
Xavier Espot Zamora
Vznik 1278
Susedia Španielsko, Francúzsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
468 km² (178.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2009)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (január 2009) 		 
84 500 (181.)
70 549
180/km² (69.)
Mena euro = 100 centov (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód AND / AD
Medzinárodná poznávacia značka AND
Internetová doména .ad
Smerové telefónne číslo +376
Gramotnosť: 100 %

Súradnice: 42°33′30″S 1°33′19″V / 42,558333333333°S 1,5552777777778°V / 42.558333333333; 1.5552777777778

Andorra, dlhý tvar Andorrské kniežatstvo (iné a zahraničné názvy pozri nižšie), je kniežatstvo v Pyrenejách medzi Francúzskom a Španielskom, ktoré ho aj z časti spoločne spravujú. Na čele štátu stojí francúzsky prezident (v súčasnosti Emmanuel Macron) spolu s biskupom zo španielskeho mesta Seo de Urguel (v súčasnosti Joan Enric Vives).

Obyvateľstvo tvoria Katalánci a Španieli. Hospodárstvo je slabo rozvinuté, hlavné príjmy plynú z cestovného ruchu.

Názvy

Normovaný a kodifikovaný slovenský krátky tvar názvu štátu je Andorra[1][2][3], vyskytuje sa ale aj tvar Andora (ktorý je možno často len preklep)[4][5][6]. Normovaný slovenský dlhý tvar názvu štátu je v súčasnosti Andorrské kniežatstvo[1]; staršie mal slovenský dlhý tvar podobu Andorrské údolie[3] alebo Andorrská republika[3].

Názvy v miestnych jazykoch sú:[3][7][8][9][10][11][12]

  • po katalánsky: krátky tvar: Andorra; dlhý tvar: Principat d'Andorra, staršie: Valls d'Andorra, ešte staršie: República d'Andorra;
  • po španielsky: krátky tvar: Andorra; dlhý tvar: Principado de Andorra, staršie: Los Valles de Andorra, ešte staršie: República de Andorra;
  • po francúzsky: krátky tvar: Andorre; dlhý tvar: Principauté d'Andorre, staršie: Les Vallées d'Andorre, ešte staršie: République d'Andorre.

Dejiny

Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach Francúzska a Španielska – od roku 1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzi španielskym biskupom zo Seo de Urgel a francúzskym grófom z Foix, ktorí si roku 1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Práva francúzskeho grófa prešli neskôr na francúzskeho kráľa a z neho na Francúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie Lerida, na ktorého prešli práva biskupa zo Seo de Urgel. Ako prvý francúzsky suverén navštívil Andorru roku 1967 Charles de Gaulle.

Generálnu radu, ktorá prvýkrát zasadla roku 1868, volí na štyri roky 625 hláv rodín oprávnených voliť. Rada, ktorá je v postavení parlamentu, síce nemá zákonodarnú moc, neurčitá formulácia ústavy jej však umožnila získať stále viac kompetencií.

Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom.

Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajine demokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta 1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku 1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.

Štátne zriadenie

Starý feudálny systém bol modifikovaný v roku 1993, keď Andorrčania 14. marca v referende schválili prvú písanú ústavu. Od 4. mája 1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia.

Ženy v Andorre získali volebné právo až v roku 1970.

Andorra nemá armádu.

Pohľad na Andorra La Vella
Satelitný obrázok Andorry v marci

Administratívne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Okrsok (Andorra)

7 farností (parroquies; jednotné číslo: parroquia):

Andorra la Vella, Canillo, Encamp, La Massana, Escaldes-Engordany, Ordino, Sant Julià de Lòria

Ekonomika

Hoci Andorra nie je oficiálne členom Európskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena.

Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch. Ľudia zo Španielska a Francúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov.

Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvorpercentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem.

Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, rúd obsahujúcich olovo, ťažba mramoru a granitu.

V poľnohospodárstve je zamestnané iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec.

V dávnejších dobách sa v Andorre platilo španielskymi pesetami i francúzskymi frankmi. So zavedením eura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie i v Andorre. Od roku 2002 sa teda platí eurom.

Mapa Andorry

Prírodné pomery

Pas de la Casa

Andorra leží vo východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je najvyššou Coma Pedrosa (2 942 m). Údolím rieky Valira prebieha hranica so Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je niekoľko málo oblastí položených nižšie než 1 000 m n. m. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.

Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam je v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.

Obyvateľstvo

33 % obyvateľov sú Andorrčania patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom je katalánčina, ale vo veľkom rozsahu sa používa aj španielčina a francúzština.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andorra
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Andorra

Zdroje

  1. ↑ a b Názvy štátov [1] Archivované 2022-02-25 na Wayback Machine
  2. ↑ Andorra. In: Pravidlá slovenského pravopisu
  3. ↑ a b c d Andorra. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) - Dodatky, S. 256
  4. ↑ syndik. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 1171
  5. ↑ Ročenka faktov a zaujímavostí. [s.l.] : Vyd. politickej literatúry., 1966. 388 s. S. 34.
  6. ↑ PAUČO, Jozef. Slováci a komunizmus. [s.l.] : J. J. Lach, 1957. 316 s. S. 270.
  7. ↑ Vreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1983, S. 37
  8. ↑ United States. Congress. Senate. Committee on Foreign Relations. Consular Convention with the Soviet Union (Hearings, Ninetieth Congress, First Session, on Executive D, 88th Congress, 2d Session. January 23, February 3 and 17, 1967). [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1967. 374 s. Dostupné online. S. 352.
  9. ↑ PAXTON, J.. The Statesman's Year-Book 1976-77. [s.l.] : Springer, 1976 (2016). 1644 s. Dostupné online. ISBN 978-0-230-27105-0. S. 748.
  10. ↑ OSONA, Arthur. La república d'Andorra (Guía itineraria dividida en 42 itineraris y ressenya geográfich-histórica de las valls). [s.l.] : F. X. Altès, 1896. 190 s.
  11. ↑ Luis Dalmau de Baquer. Historia de la República de Andorra. [s.l.] : P. Riera, 1849. 93 s.
  12. ↑ CHEVALIER, Michel. La république d'Andorre, ou, Une république séculaire heureuse et statale. [s.l.] : Raynal, 1848. 14 s.

Externé odkazy