Hao

Hao
(Haorangi)
atol
Satelitný snímka atolu Hao
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 18°14′00″J 140°53′00″Z / 18,23333°J 140,8833°Z / -18.23333; -140.8833
Správne centrum Otepa
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 50 km, Severozápad
Šírka 14 km
Hĺbka viac ako 50 m
Rozloha 720 km² (72 000 ha)
 - súše 65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 1 066 (2012) [1]
Hustota 16,4 obyv./km²
Prístup lietadlom alebo loďou
Objaviteľ Pedro Fernández de Quirós
 - dátum 10. február 1606
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Hao
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hao alebo Haorangi je veľký koralový atol v centrálnej časti oblasti Tuamotu. Donedávna slúžil ako hlavná základňa vojenského kontingentu pre jadrové skúšky na atole Mururoa.

Po ukončení jadrových skúšok v roku 1996 bola v roku 2002 vojenská základňa zrušená. S tým súvisí aj výrazné obmedzenie príslušnej infraštruktúry (elektrina, odsoľovanie, nemocnica a zásobovanie). Ekonomická budúcnosť atolu ostáva nejasná, pretože živobytie väčšiny obyvateľov atolu a fungovanie komunity záviselo od existencie a chodu základne.

Geografia

Atol sa nachádza 920 km na východ od Tahiti a má 50 km na dĺžku a 14 km na šírku. Lagúna je štvrtým najväčším atolom vo Francúzskej Polynézii (po atoloch Rangiroa, Fakarava a Makemo). Má jediný splavný vstup na severnom konci atolu, v ktorom sa uprostred periódy prílivu a odlivu tvoria prúdy s rýchlosťou až 20 uzlov. Lagúna zaberá 720 km2.

Má horúcu morskú klímu s priemernými dennými teplotami medzi 23 až 32 °C.

História

Prvou zaznamenanou európskou návštevou atolu bol 10. februára 1606 portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós. Atol pomenoval Conversion de San Pablo.[2] Nasledujúcim návštevníkom bol až v roku 1774 José Andía y Varela.

Kvôli jeho tvaru ho francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville nazval Harfový ostrov. Na niektorých dávnych mapách je označený ako Bow Island.

Hao bol prvým atolom z oblasti Tuamotu, ktorý v roku 1820 navštívil ruský bádateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen na lodi Vostok a Mirni.

V závere 80. rokov 20. storočia boli na ostrovnej vojenskej základni po prepustení z Nového Zélandu nakrátko uväznení dvaja agenti francúzskej rozviedky (DGSE), odsúdení v súvislosti s potopením vlajkovej lode Greenpeace Rainbow Warrior. Ale ich prepustenie skôr, než bolo v repatriácii dohodnuté, viedlo k diplomatickej roztržke medzi Novým Zélandom a Francúzskom.

Vzletová a pristávacia dráha letiska (medzinárodný kód HOI/NTTO) je najdlhšia v Južnom Pacifiku (3 380 m) a počas prevádzky raketoplánov bola administratívou NASA zaradená do zoznamu núdzových pristávacích dráh pre raketoplán.[3] Kvôli svojej dĺžke slúži dodnes pre pravidelné lety na Tahiti aj pre ostatné okolité atoly, ktorých pristávacie dráhy sú príliš krátke pre lietadlá, schopné doletieť až na Tahiti.

Administratíva a súčasnosť

Hao je z administratívneho hľadiska obcou (najnižšia územná správna jednotka) pod správou Francúzskej Polynézie s centrom v Otepe, čo zahŕňa atoly Rekareka (neobývaný), Ahunui (neobývaný), Nengonengo, Manuhangi (neobývaný) a Paraoa (neobývaný), Tauere a Amanu. Populácia v roku 2007 dosahovala 1 342 obyvateľov, v dôsledku redukcie aktivity vojenskej základne klesla k roku 2012 asi o tretinu na 1066 obyvateľov.[4]

Spoločenským a administratívnym centrom je osada Otepa. Po uzatvorení základne je prakticky jediným príjmom obyvateľstva v oblasti produkcia perál a rôznych suvenírov pre turistov.

Na atole je aj vyššia stredná škola, ktorá slúži pre výuku žiakov okolitých atolov južnej časti Tuamotu a Gambiér.

Referencie

  1. ↑ Národný štatistický úrad Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine (ISPF).
  2. ↑ Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.39,62.
  3. ↑ Justine Whitman. Aerospaceweb.org, 2006-06-25, [cit. 2011-10-07]. Dostupné online.
  4. ↑ Sčítanie ľudu vo Fr. Polynézii [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-06-24 z originálu.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hao

Externé odkazy

Zdroj