Tematangi

Tematangi
(Te Matangi)
Tematangui
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 21°41′J 140°38′Z / 21,68°J 140,64°Z / -21.68; -140.64
Miestna osada Tuihana
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 12 km
Šírka km
Rozloha 69 km² (6 900 ha)
 - súše 7,7 km² (770 ha)
Obyvateľstvo 53 (2002) *oficiálne sčítanie v rokoch 2007 a 2012 pre neverejný status atolu neprebehlo.
Hustota 6,88 obyv./km²
Pre verejnosť Neprístupný
Prístup iba loďou
Objaviteľ William Bligh
 - dátum 5. apríl 1792
Lagúna takmer uzatvorená
Vstup do lagúny nemá
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Tematangi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tematangi je atol v juhovýchodnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je známy atol Mururoa, ležiaci približne 161 km na východo-juhovýchod. Od Tahiti je Tematangi vzdialený 985 km. Na dĺžku meria 12 km a na šírku 9 km. Po obvode je vačšinou úplne uzatvorený súvislým pásom súše, prerušeným len na severnej a západnej strane niekoľkými prietokmi.

História

Prvú (spornú) zmienku o atole napísal Philip Carteret 11. júla 1767, ktorý ho zapísal ako ostrov biskupa Osnabrücka. Nie je však isté, či to bol presne tento atol alebo či na neho aj vystúpil.[1] Britský kapitán William Bligh, plaviaci sa na lodi Providence nazval 5. apríla 1792 atol „Bligh's Lagoon Island“. O obyvateľoch sa Bligh nezmieňoval, ale keď atol navštívil britský moreplavec Frederick William Beechey 25. januára 1826, našiel ho obývaný.[1] V roku 1857 kapitán lode Julia pri plavbe pozdĺž pobrežia atolu zapísal do lodného denníka, že videli ozbrojených domorodcov, plaviacich sa v kanoe súbežne so škunerom a "ovešaných mnohofarebnými vecami".

V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 20 obyvateľov.[2]

Status atolu

Katolícky misionár Otec Victor Valleys, ktorý bol pridelený do oblasti Tuamotu, prispel aj s obyvateľmi susedných atolov Reao a Pukarua k obnove kokosových plantáží na mnohých atoloch oblasti – Maria Est, Matureivavao, Tenania, Vahaga, Tenararo, Vanavana, Tureia, Vairaatea či Vahitahi. V roku 1966 sa zmienil v liste biskupovi Mazemu, že celkový počet vysadených kokosovníkov presiahol počet 135 000. Tímy pracovníkov bežne strávili tri až štyri mesiace v roku na zber úrody kopry. Legálne atol Tematangi nepatrí do verejnej oblasti Polynézie. V oficiálnom dokumente sa uvádza, že tomuto atolu bola udelená licencia a patrí cirkevnému spoločenstvu SCI Tematangi Vanavana od roku 1974. Niektoré rodiny sa presťahovali do dediny Teakoro, ktorá bola postavená pre stálych obyvateľov. Boli vybudované aj pristávacie pontóny, kostol a administratívne budovy. Právny stav populácie nie je známy, pretože atol je stále vo vlastníctve SCI, pod správou katolíckej misie. V roku 1998 boli dokonca vykonané finančné a právne kroky medzi podpredsedom Francúzskej Polynézie a majiteľom perlových fariem Bruno Wan, ktorý využíval atol pre produkciu perál. V roku 2001 mala obec 36 obyvateľov, ktorí sa venujú zberu kopry a sú pomerne izolovaní od zvyšku sveta. Jedinou formou komunikácie je rádio.[3]

Administratívne začlenenie

Atol patrí do komunity Tureia, do ktorej patria ešte atoly Fangataufa, Mururoa a Vanavana.

Referencie

  1. a b Les Atolls des Tuamotu par Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282.
  2. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.641 Ouvrage dostupné na Google Books
  3. *Un atoll de la mission catholique

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tematangi

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tematangi na anglickej Wikipédii.