Slivka domáca

Slivka domáca
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Prunus domestica
Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slivka domáca (lat. Prunus domestica) je listnatý strom z rodu slivka (lat. Prunus).

Vznikla pravdepodobne krížením slivky trnkovej (Prunus spinosa) a slivky čerešňoplodnej (Prunus cerasifera).;[1][2] avšak nedávne cytogenetické dôkazy určujú P. cerasifera jedinú divokú populáciu, z ktorej sa mohla vyvinúť kultivovaná slivka domáca.[3] Je to najrozšírenejší druh slivky v Európe.

Plody slivky sú najčastejšie modré až modrofialové (farebnosť sa odrôd je rozmanitejšia) a sú zložené zo šupky, zelenkastej dužiny a kôstky. Využíva sa na konzervovanie, výrobu džemov či destilátov. Veľmi obľúbené sú sušené plody.

Poddruhy

Cullen et al. (1995)[4] opisuje tri poddruhy, aj keď vedecké štúdie ich špecifikujú viac:

  • P. domestica ssp. domestica - slivka domáca pravá/bystrička/bystrická slivka
  • P. domestica ssp. insititia - slivka domáca guľatoplodá
  • P. domestica ssp. intermedia - poloslivka
  • P. domestica ssp. italica - slivka domáca talianska/ringlota
  • P. domestica ssp. pomariorum - belica
  • P. domestica ssp. prisca - slivka domáca modrá
  • P. domestica ssp. syriaca - slivka domáca mirabelková/mirabelka

Poddruhy sa ľahko krížia a vznikajú tak viaceré prechodné formy. Ich sladkosť a ostrá chuť sa môže líšiť, farby sa menia od modrej fialovej po červenú, oranžovú, žltú alebo svetlozelenú.

Vnútorné členenie slivky domácej a príbuzných taxónov je značne sporné. Napríklad Flóra Slovenska uvádza vyššie uvedené taxóny insititia, italica, pomariorum a syriaca zaradené ako variety samostatného druhu slivka guľatoplodá (Prunus insititia).[5]

Ďalšie účinné látky

Obsahujú tiež aj pektíny a organické kyseliny.

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
  • podporuje mentálnu sviežosť, zvyšuje odolnosť proti stresu
  • povzbudzuje chuť do jedla, prospieva tvorbe tráviacich štiav
  • má vplyv na výkonnosť, pevné nervy, navodzujú pohodu
  • znižuje hladinu škodlivého cholesterolu v krvi, chráni pred chorobami srdca
  • prečisťuje organizmus, zbavuje ho toxických odpadov a kyseliny močovej
  • chráni bunky tela pred civilizačnými chorobami, rakovinou
  • pôsobí proti málokrvnosti, podporuje zrážanie krvi
  • zlepšuje pamäť, podporuje schopnosť učiť sa
  • používa sa pri liečbe reumatizmu, dny, obličkových a pečeňových chorobách, zápche
  • podporuje plodnosť
  • zaisťuje pevné svaly a silné kosti
  • zvyšuje obranyschopnosť organizmu

Referencie

  1. ↑ CRANE, M. B.. THE GENETICS OF GARDEN PLANTS. [s.l.] : MACMILLAN & Co. LTD, 1947. Dostupné online. S. 233.
  2. ↑ Khanizadeh, S.; Cousineau, J.. Our Plums/Les Pruniers de chez nous. [s.l.] : Agriculture and Agri-Food Canada/Agriculteur et Agroalimentaire Canada, 2000. ISBN 0-660-61568-1.
  3. ↑ ZOHARY, Daniel. Is the European plum, Prunus domestica L., a P. cerasifera EHRH. x P. spinosa L. allo-polyploid?. Euphytica, 1992-03-01, s. 75–77. Dostupné online. ISSN 0014-2336. DOI: 10.1007/BF00022260. (po anglicky)
  4. ↑ Cullen, J. et al. (1995). The European Garden Flora. Volume IV. Cambridge University Press, Cambridge.
  5. ↑ Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová. 1. vyd. Zväzok IV/3. Bratislava : Veda, 1992. 564 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 506, 507.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prunus domestica na anglickej Wikipédii.

Iné projekty