Svetový pohár v alpskom lyžovaní
| Svetový pohár v alpskom lyžovaní | |
|---|---|
| |
| Rakúsky alpský lyžiar Marcel Hirscher | |
| Šport | alpské lyžovanie |
| Založený | 5. január 1967 (muži) 7. január 1967 (ženy) |
| Zakladateľ |  Serge Lang Honore Bonnet Bob Beattie
|
| Organizátor | Medzinárodná lyžiarska federácia |
| Prvá sezóna | 1967 |
| Sponzor | Audi Quattro |
| Oficiálna stránka | fis-ski.com |
Svetový pohár v alpskom lyžovaní (franc. Coupe du monde de ski alpin; angl. FIS Alpine Ski World Cup) je najvyššia súťaž alpského lyžovania. Založený bol v roku 1966 skupinou lyžiarov a expertov, medzi ktorými bol francúzsky novinár Serge Lang a riaditelia reprezentačných družstiev Francúzska a Spojených štátov. Krátko po vzniku, počas majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní v roku 1966 v Čile, bol podporený prezidentom Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marcom Hodlerom. Po kongrese FIS v Bejrúte, ktorý sa konal na jar 1967, sa stal oficiálnou súťažou Medzinárodnej lyžiarskej federácie. Prvé preteky svetového pohára sa konali 5. januára 1967 v západonemeckom Berchtesgadene.
Svetový pohár sa dominantne koná v alpských lyžiarskych strediskách v Európe s pravidelnými zastávkami v Škandinávii, Severnej Amerike a Východnej Ázii, ale niekoľko pretekov sa konalo aj na južnej pologuli. Preteky svetového pohára sa konali v 25 rôznych krajinách po celom svete: Andorra, Argentína, Austrália, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Spojené štáty, Španielsko, Švajčiarsko a Švédsko. Všetky preteky svetového pohára hostené v Bosne a Hercegovine sa konali v čase, keď bola súčasťou Juhoslávie.
Pretekári sa snažia dosiahnuť najlepší čas v štyroch disciplínach: slalom, obrovský slalom, super obrovský slalom (super-G) a zjazd. Piatou disciplínou je kombinácia zložená zo zjazdu alebo super-G a slalomu. Svetový pohár pôvodne zahŕňal iba slalom, obrovský slalom a zjazd. Kombinácia (počítaná z výsledkov vybraných zjazdových a slalomových pretekov) bola zahrnutá od sezóny 1974/1975, zatiaľ čo super-G bolo pridané v sezóne 1982/1983. Súčasný bodovací systém bol zavedený v sezóne 1991/1992. Za každý pretek sa udeľuje 30 najlepším pretekárom body. Víťaz získava 100 bodov, druhý 80 bodov, tretí 60 bodov až po 30. miesto, za ktoré je 1 bod. Pretekár s najvyšším počtom bodov v disciplíne na konci sezóny vyhráva svetový pohár s trofejou - malý krištáľový glóbus. Lyžiar s najväčším počtom bodov vo všetkých disciplínach vyhráva celkové hodnotenie pohára - veľký krištáľový glóbus, ktorý váži 9 kilogramov. Svetový pohár sa koná každoročne a po olympijských hrách je považovaný za najprestížnejšiu súťaž alpského lyžovania.
Celkoví víťazi
Viacnásobné víťazstvá jednostlivcov Svetového pohára sú označení (#).
Individuálne
| Sezóna | Muži | Ženy | ||
|---|---|---|---|---|
| 1967 | Jean-Claude Killy
|
 Nancy Greeneová
| ||
| 1968 | Jean-Claude Killy (2)
|
Nancy Greeneová (2)
| ||
| 1968/1969 |  Karl Schranz
|
Gertrud Gablová
| ||
| 1969/1970 | Karl Schranz (2)
|
Michèle Jacotová
| ||
| 1970/1971 |  Gustav Thöni
|
Annemarie Pröllová
| ||
| 1971/1972 | Gustav Thöni (2)
|
Annemarie Pröllová (2)
| ||
| 1972/1973 | Gustav Thöni (3)
|
Annemarie Pröllová (3)
| ||
| 1973/1974 | Piero Gros (3)
|
Annemarie Pröllová (4)
| ||
| 1974/1975 | Gustav Thöni (4)
|
Annemarie Moserová-Pröllová (5)
| ||
| 1975/1976 |  Ingemar Stenmark
|
 Rosi Mittermaier
| ||
| 1976/1977 | Ingemar Stenmark (2)
|
 Lise-Marie Morerodová
| ||
| 1977/1978 | Ingemar Stenmark (3)
|
 Hanni Wenzelová
| ||
| 1978/1979 | Peter Lüscher
|
Annemarie Moserová-Pröllová (6)
| ||
| 1979/1980 | Andreas Wenzel
|
Hanni Wenzelová
| ||
| 1980/1981 | Phil Mahre
|
Marie-Theres Nadigová
| ||
| 1981/1982 | Phil Mahre (2)
|
Erika Hessová
| ||
| 1982/1983 | Phil Mahre (3)
|
Tamara McKinneyová
| ||
| 1983/1984 | Pirmin Zurbriggen
|
Erika Hessová (2)
| ||
| 1984/1985 |  Marc Girardelli
|
Michela Figiniová
| ||
| 1985/1986 | Marc Girardelli (2)
|
Maria Walliserová
| ||
| 1986/1987 | Pirmin Zurbriggen (2)
|
Maria Walliserová (2)
| ||
| 1987/1988 | Pirmin Zurbriggen (3)
|
Michela Figiniová (2)
| ||
| 1988/1989 | Marc Girardelli (3)
|
Vreni Schneiderová
| ||
| 1989/1990 | Pirmin Zurbriggen (4)
|
Petra Kronbergerová
| ||
| 1990/1991 | Marc Girardelli (4)
|
Petra Kronbergerová (2)
| ||
| 1991/1992 | Paul Accola
|
Petra Kronbergerová (3)
| ||
| 1992/1993 | Marc Girardelli (5)
|
Anita Wachterová
| ||
| 1993/1994 |  Kjetil André Aamodt
|
Vreni Schneiderová (2)
| ||
| 1994/1995 | Alberto Tomba
|
Vreni Schneiderová (3)
| ||
| 1995/1996 | Lasse Kjus
|
Katja Seizingerová
| ||
| 1996/1997 | Luc Alphand
|
Pernilla Wibergová
| ||
| 1997/1998 | Hermann Maier
|
Katja Seizingerová (2)
| ||
| 1998/1999 | Lasse Kjus
|
Alexandra Meissnitzerová
| ||
| 1999/2000 | Hermann Maier (2)
|
Renate Götschlová
| ||
| 2000/2001 | Hermann Maier (3)
|
 Janica Kostelićová
| ||
| 2001/2002 | Stephan Eberharter
|
Michaela Dorfmeisterová
| ||
| 2002/2003 | Stephan Eberharter (2)
|
Janica Kostelićová (2)
| ||
| 2003/2004 | Hermann Maier (4)
|
Anja Pärsonová
| ||
| 2004/2005 | Bode Miller
|
Anja Pärsonová (2)
| ||
| 2005/2006 | Benjamin Raich
|
Janica Kostelićová (3)
| ||
| 2006/2007 | Aksel Lund Svindal
|
Nicole Hospová
| ||
| 2007/2008 | Bode Miller (2)
|
Lindsey Vonnová
| ||
| 2008/2009 | Aksel Lund Svindal (2)
|
Lindsey Vonnová (2)
| ||
| 2009/2010 | Carlo Janka
|
Lindsey Vonnová (3)
| ||
| 2010/2011 | Ivica Kostelić
|
Maria Rieschová
| ||
| 2011/2012 | Marcel Hirscher
|
Lindsey Vonnová (4)
| ||
| 2012/2013 | Marcel Hirscher (2)
|
 Tina Mazeová
| ||
| 2013/2014 | Marcel Hirscher (3)
|
Anna Fenningerová
| ||
| 2014/2015 | Marcel Hirscher (4)
|
Anna Fenningerová (2)
| ||
| 2015/2016 | Marcel Hirscher (5)
|
Lara Gutová
| ||
| 2016/2017 | Marcel Hirscher (6)
|
Mikaela Shiffrinová
| ||
| 2017/2018 | Marcel Hirscher (7)
|
Mikaela Shiffrinová (2)
| ||
| 2018/2019 | Marcel Hirscher (8)
|
Mikaela Shiffrinová (3)
| ||
| 2019/2020 | Aleksander Aamodt Kilde
|
Federica Brignoneová
| ||
| 2020/2021 | Alexis Pinturault
|
 Petra Vlhová
| ||
| 2021/2022 | Marco Odermatt
|
Mikaela Shiffrinová (4)[1]
| ||
| 2022/2023 | Marco Odermatt (2)
|
Mikaela Shiffrinová (5)
|
Podľa štátov
| Štát | Celkom | Muži | Ženy | ||
|---|---|---|---|---|---|
| Rakúsko
|
34 | 17 | 17 | ||
| Švajčiarsko
|
20 | 8 | 12 | ||
| USA
|
14 | 5 | 9 | ||
| Taliansko
|
7 | 6 | 1 | ||
| Nórsko
|
6 | 6 | – | ||
| Švédsko
|
6 | 3 | 3 | ||
| Francúzsko
|
5 | 4 | 1 | ||
| Luxembursko
|
5 | 5 | – | ||
| Chorvátsko
|
4 | 1 | 3 | ||
| Nemecko
|
3 | – | 3 | ||
| Lichtenštajnsko
|
3 | 1 | 2 | ||
| Kanada
|
2 | – | 2 | ||
| Slovensko
|
1 | – | 1 | ||
| Slovinsko
|
1 | – | 1 | ||
| Západné Nemecko
|
1 | – | 1 |
Najviac víťazstiev muži
| Meno | Kariéra | Celkom | Disciplíny | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Z | SG | OS | SL | AK | |||||
| Marcel Hirscher |
2007–2019 | 8 | – | – | 6 | 6 | – | ||
| Marc Girardelli |
1980–1996 | 5 | 2 | – | 1 | 3 | 4 | ||
| Gustav Thöni |
1969–1980 | 4 | – | N/A | 3 | 2 | – | ||
| Pirmin Zurbriggen |
1981–1990 | 4 | 2 | 4 | 3 | – | 3 | ||
| Hermann Maier |
1996–2009 | 4 | 2 | 5 | 3 | – | – | ||
| Ingemar Stenmark |
1973–1989 | 3 | – | – | 8 | 8 | – | ||
| Phil Mahre |
1975–1984 | 3 | – | – | 2 | 1 | 4 | ||
Najviac víťazstiev ženy
| Meno | Kariéra | Celkom | Disciplíny | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Z | SG | OS | SL | AK | |||||
| Annemarie Moserová-Pröllová |
1969–1980 | 6 | 7 | N/A | 3 | – | 2 | ||
| Lindsey Vonnová |
2000–2019 | 4 | 8 | 5 | – | – | 3 | ||
| Mikaela Shiffrinová |
2011–aktívna | 4 | – | 1 | 1 | 6 | – | ||
| Petra Kronbergerová |
1987–1992 | 3 | – | – | – | 1 | – | ||
| Vreni Schneiderová |
1984–1995 | 3 | – | – | 5 | 6 | – | ||
| Janica Kostelićová |
1998–2006 | 3 | – | – | – | 3 | 4 | ||
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku FIS Alpine Ski World Cup na anglickej Wikipédii.
- ↑ Shiffrinová vyhrála počtvrté Světový pohár sjezdařek [online]. České noviny. Dostupné online. (po česky)