Benedetto Croce

Benedetto Croce
taliansky filozof, humanista, historik a kritik
Benedetto Croce
Narodenie25. február 1866
Pescasseroli, Taliansko
Úmrtie20. november 1952 (86 rokov)
Neapol, Taliansko
PodpisBenedetto Croce, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Benedetto Croce
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Benedetto Croce

Benedetto Croce (* 25. február 1866, Pescasseroli, Taliansko – † 20. november 1952, Neapol) bol taliansky filozof, humanista, historik a kritik.

Životopis

Narodil sa do bohatej katolíckej rodiny. Rodičia mu zomreli už v detstve, pri zemetrasení, a preto ho vychovával jeho strýko Silvio Spaventa.
V rokoch 1920 – 1921 bol ministrom školstva, roku 1944 znova minister. V roku 1925 napísal manifest proti fašizmu v Taliansku. V roku 1943 založil (do roku 1947 aj viedol) Liberálnu stranu. V roku 1947 založil Taliansky inštitút pre historické štúdie.

V rokoch 1903 – 1944 vydával vplyvný literárno-filozofický časopis „La Critica“.

Názory

Bol odporcom fašizmu, ideológom liberalizmu. V estetike bol zástancom podriadenia sa jednotlivca všeobecným hodnotám.

Prekonal taliansky pozitivizmus, ktorý bol dôležitý v 19. storočí. Spočiatku bol ovplyvnený F. De Sanctisom a J. Herbartom, ale potom sa stal novohegelianistom. Svojím dialektickým idealizmom podľa Hegela značne prispel k rozšíreniu nemeckého idealizmu v Taliansku.

Skutočnosť chápal ako nekonečný, dialektický vývoj objektívneho ducha dejín. Skutočnosť sa vraj realizuje v dvoch základných podobách:

  • tvorivá teoretická činnosť (poznávanie):
    • estetické myslenie
    • pojmové myslenie
  • praktická činnosť (chcenie, konanie)
    • etika
    • ekonomickosť

Dielo

V zátvorke sú doslovné preklady

  • Materialismo storico ed economia marxista (1900) (Historický materializmus a marxistická ekonómia)
  • Filosofia come scienza dello spirito (1902 – 1917) (Filozofia ako veda ducha), časti:
    • Estetica come scienza dell' espressione e linguistica generale (Estetika ako veda výrazu a všeobecná lingvistika)
    • Logica come scienza del concetto puro (Logika ako veda čistého pojmu)
    • Filosofia della pratica. Economia ed etica (Filozofia praxe. Ekonika (Ekonomickosť) a etika)
    • Teoria e storia della storiografia (Teória a dejiny historiografie)
  • Ciò che è vivo e ciò che è morto della filosofia di Hegel (1907) (Živé a mŕtve (veci) na Hegelovej filozofii)
  • La filosofia di Giambattista Vico (1911) (Filozofia Giambattistu Vica)
  • Breviario di estetica (1912) (Breviár estetiky)
  • Saggio sul Hegel (1912) (Rozprava o Hegelovi)
  • Goethe (1919)
  • Poesia e non poesia. Note sulla letteratura europea del secolo decimonono (1923) (Poézia a nepoézia)
  • Racconto degli racconti (1925) (Rozprávanie rozprávaní)
  • Manifest antifašistických intelektuálov (1.5. 1925),in: La Critica
  • Aesthetica in nuce (1928) (Estetika v zátylku)
  • Ultimi saggi (1935) (Poslední múdri)
  • La poesia (1936) (Poézia)
  • La storia come pensiero e come azione (1938) (Dejiny ako myšlienka a ako čin)
  • Il carattere della filosofia moderna (1941) (Charakter modernej filozofie)
  • Filosofia e storiografia (1949) (Filozofia a historiografia)

Iné projekty