Vzácny plyn
| Skupina | 18 |
|---|---|
| Perióda | |
| 1 | 2 He |
| 2 | 10 Ne |
| 3 | 18 Ar |
| 4 | 36 Kr |
| 5 | 54 Xe |
| 6 | 86 Rn |
| 7 | 118 Og |
| << | |
Vzácny plyn (iné názvy: aerogén[1]) je súhrnný názov pre chemické prvky 18. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov, tzn. pre hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radón a oganesón.
Atómy vzácnych plynov (okrem hélia) majú 8 valenčných elektrónov (valenčná vrstva je ns2 np6, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns2 npx2 npy2 npz2), čo je úplný elektrónový oktet. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.[2] Kvôli tomu sa vzácne plyny kedysi nazývali i inertné plyny,[3] avšak toto pomenovanie sa aktuálne používa i pre iné plyny s touto vlastnosťou (napríklad dusík).[4]
Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. zváranie[5]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. žiarovka).[chýba zdroj] Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).[5] Radón sa používa pri liečbe rakoviny.[5]
Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich klatráty, ale nie zlúčeniny. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF6, ktorú pripravil Neil Bartlett v roku 1962.[6]
Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynnom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.[6]
Referencie
- ↑ vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706.
- ↑ Jak inertní jsou inertní plyny? [online]. vesmir.cz, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online.
- ↑ BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Obzor, 1980. Kapitola Inertné plyny, s. 339.
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (2006–) "inert gas". DOI:10.1351/goldbook.I03027
- ↑ a b c Vzácné plyny | E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie [online]. e-chembook.eu, [cit. 2022-01-14]. Dostupné online.
- ↑ a b vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706-707.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzácny plyn
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | |||||||||||||||
| 1 | H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| 2 | Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| 3 | Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| 4 | K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| 5 | Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| 6 | Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| 7 | Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Nh | Fl | Mc | Lv | Ts | Og |
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |